Spánková paralýza – osobné zážitky
So spánkovou paralýzou počas rokov praktizovania zmenených stavov vedomia som nazbieral, dá sa povedať, celkom bohaté skúseností, aj keď určite sú jedinci, oproti ktorým v tomto prazvláštnom obore zaostávam. To však nevadí. Každý sme iný a každý tieto stavy a ich množstvo zažíva po svojom. V úvode by som rád dal na známosť, že ako spánkové paralýzy tak spontánne prevedenia astrálnych projekcií zažívam od raného detstva. Pokiaľ aj ty zažívaš niečo podobné, vedz, že pokiaľ sa nejedná o skutočne časté javy a ty sa týmto fenoménom nezačneš venovať a rozvíjať ich, nič moc pre teba v zmysle skvalitnenia si existencie predstavovať nebudú. Ak sa ti teda niečo podobné deje, pokus sa to brať pozitívne, ako Dar.
•••
V tomto článku spomeniem niekoľko pre mňa významných udalostí, ktoré keďže sa odohrali v neskoršom veku, mali na kvalitu môjho života iný dopad než keď sa mi tieto javy odohrávali v detstve či vo veku, kedy nejaké to duchovno a okultná mágia boli pre mňa hlbokým tabu. Všetky spontánne prevedené či už paralýzy, astrálne cesty alebo vízie mali u mňa jedného spoločného menovateľa, ktorým je prazvláštný stav mysle známy ako hypnagogický a hypnopompický stav vedomia. A tak aj tento konkrétny prípad začal práve týmto rozpoložením mysle, ktorý sa však vhodnými meditáciami dá nacvičiť… a to je len potom jazda!
•••
Zážitok, ktorý práve idem uviesť, sa u mňa v drobných obmenách odohrál viackrát. Čo za tým bolo, rozoberať nejdem, teraz to nie je podstatné. V hypnagogickom stave vedomia, teda v procese prechodu z bdelosti do spánku, kedy myseľ fyzického tela zaspí, no pritom jej menšia časť ostane bdelá a stotožní sa v tom čase so snovou (astrálnou) mysľou – v kontexte EEG vĺn ide o kombináciu elektrochemickej neurónovej aktivity Beta spoločne s Alfou a Thétou – som ležal na bruchu a náhle vo svojom okolí som pocítil prudké ochladenie. Keď som nad obnaženým chrbtom pocítil šteklivé hmýrenie vzduchu, už som vedel, že niekto alebo niečo ma prišlo navštíviť. To neidentifikovateľné sa nachádzalo úplne blízko mojej pokožky, ktorá reagovala mravenčením v tých miestach, kde neznáma energia pôsobila najbližšie. Cítil som, ako sa doslovne milimetre nad mojím chrbtom niečo vznášalo a stále sa približovalo. Napokon sa ma to dotklo a ja som vtedy reflexným úľakom zistil, že som úplne paralyzovaný!
Následne sa ma niečo začalo dotýkať akoby ostrými pazúrmi. Keď som zistil, že som proti tomuto astrálnemu ataku pohybovo odzbrojený, dostal som svoju (sčasti vycvičenú) myseľ do pokoja mysliac si, že to k ukončeniu stavu paralýzy postačí. No ako som sa upokojoval, pazúry sa do môjho chrbta začali zarývať o to viac, pričom som začal pociťovať aj reálnu (fyzickú) bolesť. Svoje emócie som však mal ako tak pod kontrolou, ale pazúry sa do mňa zarývali striedavo viac a menej, až to po niekoľkých minútach prešlo. V okamihu kontaktov som vnímal, ako sa mi chrbtové svalstvo vlní reakciou na šteklivo-bolestné zabáranie sa pazúrov do chrbta. Vzduch sa napokon nado mnou hmýriť prestal a okolie sa opäť dostalo do normálu. Následne nato paralýza tela skončila a ja som sa mohol začať hýbať. Ihneď nato som si o udalosti, tak ako vždy, urobil poznámky. Potom som už zaspal bežným spánkom.
V tomto kontexte sa mi niekoľkokrát prihodilo, že namiesto pazúrov ma niečo ťažké akoby privalilo, až som dostal strach, že mi to reálne znemožní dýchať. Inokedy mi niekto/niečo, opäť do oblasti chrbta, začalo tlačiť akoby palcom tak intenzívne, že šteklivá bolesť sa takmer nedala vydržať. Skús si to. Požiadaj niekoho, nech ti napríklad medzi lopatkami do svalov intenzívne tlačí palcom a pritom ním riadne pohýbe. Tvoj chrbát sa vplyvom šteklivej bolesti rozvlní a záležitosť sa stane nepríjemnou.
•••
Ďalší z príbehov nastal jednej noci niekedy okolo druhej hodiny, kedy som po dni, v ktorom som sa snažil v prírode nadviazať kontakt s prírodnými bytosťami, čiastočne prebral zo spánku. V tomto prípade išlo o hypnopompický stav vedomia, kedy som sa po prebudení z NON-REM fáze spánku dostal do fázy REM, pričom sa opäť ako v prípade hypnagogického stavu stotožnil so snívajúcou mysľou a prevzal nad ňou plnú kontrolu. Je to podobný stav astrálnej projekcii, avšak v tomto prípade vedomá (materiálne orientovaná) myseľ ostáva v časti astrálneho tela, ktorá je pripútaná k telu fyzickému, zatiaľ čo ostatná väčšinová časť astrálneho tela bežne cestuje niekde po Astrály (pokiaľ by sa moja vedomá časť prebudenej fyzickej mysle preskupila do cestujúcej časti astrálneho tela, zažíval by som klasickú astrálnu projekciu. Ale keďže tak nenastalo, zažil som uvedomenie fyzickej paralýzy, do ktorej sa mohli, ale aj nemuseli, zrkadliť zážitky mysle putujúceho astrálneho tela. Zážitky v paralýze však mohli spôsobiť aj intervencie ako z oblasti externého Astrálu tak astrálu interného, teda podvedomia či nadvedomia). Po uvedomení si paralýzy hmotného tela som naisto vedel, že k tomuto stavu mi niekto dopomohol.
Opäť som pociťoval ochladenie v izbe a akoby elektrické hmýrenie tesne nad mojím chrbtom, ktoré prešlo do reálneho kontaktu s duchmi, kedy ma po pokožke veľmi jemnými a rýchlymi pohybmi začalo hladiť – masírovať – množstvo jednoznačne astrálnych rúk, pričom som zreteľne počul šepotajúce hlasy!
V tom čase som astrálne na moment uvidel lesné víly, ktoré ma po vyvolávaní počas toho istého pri pobyte v lužných lesoch prišli navštíviť. Napokon svojimi nežnými rukami v oblasti medzi lopatkami na mňa riadne zatlačili a moje astrálne telo vypadlo von… a ja som v neopísateľnej eufórii voľným pádom letel niekam dole a to všetko v rámci čiernočiernej tmy… bolo to úžasne extatické. Po (na moje sklamanie) zastavení pádu som sa pomaly, neochotne, ale nekompromisne začal navracať naspäť do fyzického tela. No bytosti tam už neboli. Po tejto príhode, ktorej súčasťou bolo astrálne vycestovanie, som opäť upadol do spánku. Všetko, do najmenších detailov, si doteraz, po rokoch pamätám, akoby sa to stalo len pred pár hodinami. A tak to je o všetkých na podobnom princípe zažitých udalostí.
Inokedy ma v hypnagogickom či hypnopompickom stave vedomia napadli nezbední duchovia, ktorí mi počas fyzickej paralýzy (paralýza je psychosomatický mechanizmus brániaci, aby fyzické telo počas snov nekopírovalo pohyby, ktoré prevádzame v astrálnom tele. Somnambulizmus, teda námesačnosť, je práve v tomto zmysle zlyhaním uvedenej ochrany) robili zle. Viac-menej bolestivo ma popoťahovali za prsty na nohách, štípali ma do rôznych častí tela, popri čom som aj niečo videl a počul. Nemohol som sa brániť aj keď som vyvíjal enormné úsilie.
Napokon mi z obrny tela dopomohol zvierací duch, ktorý na moje volanie prišiel na pomoc (jednalo sa o jednu mocnú mačkovitú šelmu, ktorú ako silové zviera mám už od detských čias). Zvierací duch prišiel a jednoducho posadol ma, čo spôsobilo, že som sa dokázal v krátkom čase postaviť na všetky štyri (však mačka) a z hrdla sa mi vydral skutočný hlas veľkej mačkovitej šelmy, až ma to silno zaskočilo! Vrčal som a „labami“ sa zaháňal všade naokolo, pričom som so zadosťučinením vnímal, ako nezbedné entity prchajú, až sa za nimi astrálne prášilo…
•••
A takých a podobných príbehov som počas viacerých rokov astrálnej praxe zožal viac. Ale aj napriek mnohým záporným konotáciám som ich mal rád a doteraz ich vyhľadávam. Niektoré z nich predstavujú silno extatické adrenalínové zážitky, vysoko návykové. Alfou-omegou je však nebáť sa, čo sa dá aj u strachopudov časom zvládnuť. Všetky paralýzy, ktoré sa mi v priebehu rokov udiali, však spustila táto jedna kokrétne, ktorá pre mňa znamenala začiatkok ciest do králičej nory. Stala sa niekedy v roku 2002 ako uvedenie do mojich paranormálnych zážitkov, ktoré pokračovali ďalšími a ďalšími príbehmi, ako bola napríklad aj sumarizácia, ktorá sa bežne deje až po smrti fyzického tela v akomsi očistci alebo osobnom pekle. Ako som však neskôr zistil, toto všetko bola súčasť šamanskej iniciácie, ktorá sa vôbec nelíšila od tej, ktorú bežne zažívali, a doteraz zažívajú, všetci vyvolenci v indigénnych spoločenstvách. No to som vtedy ešte nevedel…
Raz, neskoršie večer, pri zaspávaní, som sa spontánne ocitol v hypnagogickom stave vedomia, prostredníctvom ktorého som sa dostal do spánkovej paralýzy. Hoci som ležal na chrbte, videl som do strán podobne, ako to býva v astrálnych projekciách, pričom v ušiach mi akosi podivne bzučalo a šumelo. Vtedy som pocítil, že sa niečo udeje… a aj sa tak stalo. Do mojej izby, v ktorej som sa fyzicky nachádzal, sa vovalila hustá hmla. Bola ožiarená difúznym svetlom, pochádzajúcim akoby od horiacej olejovej lampy, žlto-oranžovej farby. Len čo som si to uvedomil, odniekadiaľ sa až k mojej posteli natiahla starobylá kamenná podlaha, akými až dodnes bývajú v starých častiach miest dláždené niektoré úseky ciest a chodníkov. A náhle som uzrel, že moja posteľ sa nachádza v strede jednej z takých ciest, pričom som zahliadol aj kulisy dobových stavieb, ktoré sa postupne strácali v hmle…
Chvíľu som pozeral do tej neuveriteľnej scenérie, pričom som cítil, že je to len predohra k niečomu, čo ešte len nastane. A stalo sa. Najprv akoby z diaľky som začul kovové ťukanie do kamenných dlaždíc… a vskutku, v difúznom svetle hmly sa spočiatku neisto, no potom čoraz jasnejšie ukazovala silueta nejakého postaršieho pána v klobúku a dlhom plášti, ktorý pomáhajúc si paličkou o kamenné kocky dlažby sa pomaly blížil smerom ku mne. Ako sa približoval, vo mne čím ďalej tým viac narastalo napätie, umocňované faktom, že som sa nezmohol na akýkoľvek pohýb. A muž sa pritom približoval stále viac a viac… až napokon zastal tesne u mojej postele…
Vtedy som šiel z kože vyskočiť, také úsilie som vyvinul, aby som sa paralýzy zbavil, no nič nepomohlo. K lôžku ma pútala taká silná „gravitácia“ akoby som sa nachádzal na planéte o veľkosti Jupitera! Očakával som, že mlčiaci muž to napokon vzdá a pekne ako prišial tak aj odíde. Ale, ostalo len pri zbožnom želaní. A ako ináč, stál sa pravý opak – otočil sa ku mne chrbtom a pomaly si sadol na moju posteľ. To bolo sprevádzané úplne reálnym zavŕzganím a zapraskaním tak, ako keď si na ňu sadám ja, a dokonca v tom mieste sa aj trochu prevalila, a ja som sa brániac akoby fyzicky posunul bližšie smerom k tejto záhadnej sediacej postave. Moje úsilie vyslobodiť sa z paralýzy tým pádom vyvrcholilo zúfalou snahou, čo však vôbec nezaberalo, pričom som ostro sledoval bytosť ticho a nehybne sediacu tesne vedľa ležiaceho paralyzovaného fyzického tela. Táto situácia chvíľu pretrvávala, až sa napokon tajomný muž pomaly zdvihol a hlasno klopkajúc paličkou o dlažobné kamene začal odchádzať, postupne sa strácajúc v difúznom svetle hmly.
A čo bolo ďalej?
Po jeho odchode sa z mojej izby náhle hmla vytratila a zmizli aj kulisy starobylého mesta, pričom sa vyparila aj „gravitácia“, ktorá ma dovtedy držala vo svojom nekompromisne pevnom objatí. Trvalo mi hodnú chvíľu, kým som sa z toho všetkého spamätal, no akonáhle sa tak stalo, vstal som a všetko si zapísal do svojho okultného denníka.
Ako som už spomenul, nakoniec som svoj strach, ktorý ma počas návštevy úplne ovládol, oľutoval, nakoľko som neskôr zistil, že ten postarší muž bol v podstate duch-spojenec (mohlo ísť o predka či dokonca mňa samého z budúcnosti tak, ako to zažil aj Robert Monroe), ktorý mi prišiel v ťažkom období života pomôcť a uviesť ma do náročnej, pritom oslobodzujúcej „motýlej premeny“. Neviem, či počas návštevy aj na mňa nejako pôsobil, ale neprehovoril ani slovko, zrejme keď videl moju paniku. Ale skôr to všetko bolo úplne ináč a on dobre vedel, ako sa zachovám, a teda na rozdiel odo mňa bol na stretnutie pripravený. A tak mi jeho návšteva, myslím si, veľmi prospela, čo sa napokon v budúcnosti aj reálne potvrdilo.
•••
V závere zdôrazňujem, že uvedené empírie pochádzajú ako z objektívnych tak subjektívnych astrálnych úrovní, pričom aj tie subjektívne sú v podstate objektívnou záležitosťou, nakoľko v našej astrálnej praxi niekedy dokážeme subjektívny snový svet – astrálne vajíčko niekoho – bežne astrálne navštíviť. Je to napríklad bežná liečebná prax šamanov. A to, či spánková obrna niekomu, kto ju zažíva, spôsobí v psychike patologické zmeny, závisí len od toho, ako sa k daným udalostiam postaví.
Ešte niečo: pre zaujímavosť by som rád opäť pripomenul, že spánková paralýza má mnohé spoločné s astrálnym cestovaním a teda pokiaľ nemáme z paralýz strach, môže nám poslúžiť k exteriorizácii astrálneho tela. Niekedy sa to stáva aj spontánne, no dá sa to aj nacvičiť.
Prečo bývajú zážitky v spánkovej obrne negatívne?
Klasická psychológia tento fenomén vysvetľuje z pohľadu príliš materialistického, pričom už zo svojej podstaty transcendentálne empírie nemôže brať ináč ako jav patologický. Viac sa teda prikláňam k vlastným zisteniam, ktoré plynú, dá sa povedať, z už bohatých zážitkov. Zistil som, že takmer vždy, ak človek začne zažívať zmenené stavy vedomia v prebudenom – bdelom – stave mysle, psychosomatický systém má snahu tento stav okamžite využiť ku katarzii obsahov nevedomia, vedúce k rekalibrácii mentálno-emocionálnych hodnôt. Inými slovami povedané, ide o nie transformáciu (zmena obalu) ale transmutáciu (zmena jadra) osobnosti s cieľom zameniť svoj už zastaraný a nefunkčný osobný mýtus za nový, ktorý dokáže životné situácie riešiť efektívnejšie a zároveň tak, aby boli v súlade s kritériami duchovného progresu jedinca, ktorý si svoje úlohy stanovil ešte pred zrodením sa do tohto sveta. V nadhľade povedané, ide o vyrovnanie karmického dlhu alebo o prevenciu, aby nevznikal ďalší.
Podstatou katarzie je proces, prostredníctvom ktorého sa, obrazne povedané, víri mentálny kal a staré obsahy nevedomia odchádzajú do nenávratna. V tomto procese sa nám staré obsahy duše dostávajú do foriem, ktoré potom v spánkovej obrne prežívaš dajme tomu ako horory. Ide o zhmotnenie dovtedajších paradigiem myslenia v oblasti nevedomia zvanej podvedomie, ktoré práve preto, že boli kedysi vygenerované na báze nevedomostí, neinformovaností a nepochopenia, sa zakorenili ako interaktívne fenomény do foriem akými sú existenciálny strach, predpojatosti a poverčivosti, ktoré primárnym spôsobom doteraz určovali naše vnímanie jednotlivých udalostí (tomuto v okultnom jazyku tiež hovoríme, že vnútorní démoni vplývajú na našu psyché a ovplyvňujú videnie sveta, pričom tkýmto sofistikovaným spôsobom akoby za nás rozhodujú a konajú. V terminálnom štádiu ovplyvňovania, čomu hovoríme posesia, nás už plne v psychosomatickom zmysle ovládajú.
Niečo podobné sa napríklad deje u požitia či už ayahuasky alebo iných psychoaktívnych látkach. Prvé kontakty s nimi človeka silno duševne prečisťujú, čo má za následok zvracanie a hnačky. Z mentálno-emocionálneho pohľadu sa dovtedajší osobný mýtus osoby prostredníctvom duchov, ktorí stoja za psychoaktívnymi látkami, transmutuje na nový, čo trvá dotiaľ, dokiaľ sa tento očistný proces neukončí. Až potom môže jedinec zažívať krásne vízie alebo mať astrálne cesty, pri ktorých sa stretáva so samými dobrými duchmi, ktorí mu radi v jeho novej ceste poslúžia. Avšak ani toto nie je samospasné a tieto astrálne cesty či vízie (krásne alebo hororové) majú svoj hlboký evolučný význam.
Súvisiaci článok
Nočná paralýza
