Spánková paralýza – osobné zážitky

Spánková paralýza  osobné zážitky


So spánkovou paralýzou sa v nepravidelnom móde stretávam už z čias raného detstva, no väčší význam tieto zvláštne stavy začali nadobúdať až po skúsenosti, ktorú opíšem teraz.

Stalo sa to niekedy v roku 2002 ako uvedenie do mojich parapsychologických zážitkov, ktoré pokračovali ďalšími príbehmi, ako bola napríklad aj rekapitulácia, ktorá sa bežne deje až po smrti fyzického tela v akomsi očistci alebo osobnom pekle. Ako som neskôr zistil, toto všetko bola súčasť mojej šamanskej iniciácie, ktorá sa vôbec nelíšila od iniciácie, ktorú bežne zažívali, a doteraz zažívajú, aj niektorí vyvolenci v indigénnych spoločenstvách. No to som vtedy ešte nevedel.

Raz, neskoršie večer, pri zaspávaní, som sa spontánne ocitol v hypnagogickom stave vedomia, prostredníctvom ktorého som sa dostal do spánkovej paralýzy.

Hoci som ležal na chrbte, videl som do strán podobne, ako to býva v astrálnych projekciách, pričom v ušiach mi akosi podivne bzučalo a šumelo. Vtedy som pocítil, že sa niečo udeje… a aj sa tak stalo.

Do mojej izby, kde som ležal, sa vovalila hustá hmla. Bola ožiarená difúznym svetlom, pochádzajúcim akoby od horiacej olejovej lampy, žltooranžovej farby.

Len čo som si to uvedomil, odniekadiaľ sa až k mojej posteli natiahla starobylá kamenná podlaha, akými až dodnes bývajú v starých častiach miest dláždené niektoré úseky ciest a chodníkov. A náhle som uzrel, že moja posteľ sa nachádza v strede jednej z takých ciest, pričom som zahliadol aj kulisy dobových stavieb, ktoré sa postupne strácali v hmle…

Chvíľu som tak pozeral do tej neuveriteľnej scenérie, pričom som cítil, že to ešte neskončilo. A stalo sa. Najprv akoby z diaľky som začul kovové ťukanie do kamenných dlaždíc, a vskutku, v difúznom svetle hmly sa najprv neisto no potom čoraz jasnejšie ukazovala silueta nejakého postaršieho pána v klobúku a dlhom plášti, ktorý pomáhajúc si paličkou o kamenné kocky dlažby vyludzoval ten prenikavý zvuk.

Ako sa približoval, vo mne čím ďalej tým viac narastalo napätie, umocňované faktom, že som sa nezmohol na akýkoľvek pohyb. A muž sa pritom približoval stále viac a viac… až napokon zastal tesne u mojej postele…

Šiel som z kože vyskočiť, také úsilie som vyvinul, aby som sa zbavil paralýzy, no nič mi nepomohlo. K lôžku ma pútala „gravitácia“ akoby som sa nachádzal na planéte veľkosti Slnka!

Očakával som, že mlčiaci muž to napokon vzdá a pekne odkráča odkiaľ aj prišiel, ale ostalo len pri zbožnom želaní. A ako ináč, stál sa pravý opak – otočil sa aby si následne pomaly na moju posteľ sadol!

Tá úplne reálne zavŕzgala a zapraskala tak, ako keď si na ňu sadám ja, a dokonca v tom mieste sa aj trochu prevalila, a ja (doparoma aj s tou gravitáciou!) som sa samozrejme posunul bližšie smerom k sediacej postave.

Moje úsilie vyslobodiť sa z paralýzy tým pádom vyvrcholilo zúfalou snahou, čo však nezabralo, pričom som ostro sledoval bytosť, ticho a nehybne sediacu tesne vedľa mňa.

Táto situácia chvíľu trvala, až sa napokon tajomný muž pomaly zdvihol a ticho, len klopkajúc paličkou o dlažobné kamene, tak ako prišiel tak aj odkráčal, postupne sa strácajúc v difúznom svetle hmly.

A čo bolo ďalej?

Po jeho odchode sa z mojej izby vytratila aj hmla, zmizli kulisy starobylého mesta a napokon sa vyparila aj „gravitácia“ či „sadra“, ktorá ma dovtedy držala v pevnom objatí.

Trvalo mi hodnú chvíľu, kým som sa z toho všetkého pozviechal, no akonáhle sa tak stalo, vstal som a všetko si zapísal do svojho okultného denníka.

Ako som už spomenul, nakoniec som svoj strach, ktorý ma počas návštevy úplne ovládol, oľutoval, nakoľko som neskôr zistil, že ten postarší muž bol v podstate duch-spojenec, ktorý mi prišiel v ťažkom období života pomôcť a uviesť ma do oslobodzujúcej „motýlej premeny“.

Neviem, či počas návštevy aj na mňa nejako pôsobil, ale neprehovoril ani slovko, zrejme keď videl moju paniku. Ale skôr to všetko bolo úplne ináč a on dobre vedel, ako sa asi zachovám, a teda na rozdiel odo mňa bol na stretnutie pripravený. A tak mi jeho návšteva, myslím si, veľmi prospela, čo sa napokon v budúcnosti aj reálne potvrdilo.

Odvtedy už uplynulo viac rokov, počas ktorých praktizovania zmenených stavov vedomia som nazbieral dá sa povedať aj v tomto zvláštnom transempirickom obore celkom bohatú úrodu skúseností, aj keď sa určite nájdu jedinci, ktorí ma jednoznačne prečíslia. To ale nevadí, pretože každý sme iný a každý je v uvedenej sfére poznania na odlišnej úrovni.

Teraz popíšem príhodu, ktorá sa mi stala viackrát a to ako v hypnagogickom tak v hypnopompickom stave vedomia, teda v procese buď prechodu z bdelosti do spánku alebo počas prechodu zo spánku do stavu bdelosti.

Ležal som na bruchu a náhle som vo svojom okolí pocítil ochladzovanie. Keď som nad obnaženým chrbtom, spal som nahý, pocítil akoby hmýrenie zelektrizovaného vzduchu, už som vedel, že niekto alebo niečo ma prišlo navštíviť. To neidentifikovateľné sa nachádzalo úplne blízko mojej pokožky, ktorá reagovala mravenčením v tých miestach, ku ktorým kontakt niečoho alebo niekoho smeroval.

Cítil som, ako sa to niečo doslovne milimetre nad mojím chrbtom vznášalo a pritom sa to približovalo. Napokon som pocítil kontakt a až vtedy som reflexným úľakom zistil, že som úplne paralyzovaný!

Niečo sa ma dotýkalo akoby ostrými drápmi. Keď som zistil, že som proti tomuto astrálnemu ataku pohybovo odzbrojený, dostal som svoju (do určitej miery vycvičenú) myseľ do úplného pokoja, mysliac si, že to k ukončeniu stavu obrny postačí. No ako som sa upokojoval, drápy sa do môjho chrbta zarývali o to viac, pričom som pociťoval aj reálnu, akoby fyzickú, bolesť. V okamihu dotykov som vnímal, ako mi chrbtové svalstvo hrá striedavým napínaním a uvoľňovaním sa, pričom svojou vôľou som ich vôbec ovplyvniť nedokázal.

Ako som sa tváril, že mám svoje emócie pod kontrolou, pazúry sa do mňa zarývali o to viac, až som napokon kapituloval a vtom ma obsiahol aj reálny strach, že čo bude nasledovať. Nechal som sa teda trýzniť s maximálnym pokojom, ktorý som v situácii ešte dokázal vygenerovať, až na moje prekvapenie sa agresor začal odo mňa vzdiaľovať. Súbežne s tým sa aj akoby zelektrizovaný vzduch prestal hmýriť a ja som pochopil, že koniec paralýzy sa blíži. Až potom som sa mohol začať hýbať, načo som zaspal.

WEB_SPANKOVA_PARALYZA_ac1


POZNÁMKA: V tomto kontexte sa mi niekoľkokrát prihodilo, že namiesto drápov ma niečo ťažké akoby privalilo, až som dostal strach, že mi to reálne znemožní dýchať. Inokedy my niekto/niečo, opäť do oblasti chrbta, začalo tlačiť akoby palcom tak intenzívne, že šteklivá bolesť sa takmer nedala vydržať. Skús si to. Požiadaj niekoho, nech ti napríklad medzi lopatkami do svalov intenzívne zaborí palec a riadne ním pohýbe. Tvoj chrbát sa za sprievodu šteklivej bolesti rozvlní a ty sa tento efekt  budeš snažiť zúfalo ukončiť.

Ďalší príbeh bol z noci niekedy okolo druhej hodiny, kedy som po dni, v ktorom som sa snažil v prírode nadviazať kontakt s prírodnými bytosťami, prebral zo spánku. V tomto prípade teda išlo o hypnopompický stav, kedy som sa po spánku dostal do bdelosti, popri ktorej telo ostalo paralyzované. Už po malej chvíli som však zistil, že k tomuto stavu mi niekto dopomohol.

Opäť som pociťoval akoby elektrické hmýrenie nad chrbtom, ktoré prešlo do reálneho kontaktu s duchmi, kedy ma po pokožke veľmi jemnými a rýchlymi pohybmi začalo hladiť – masírovať – množstvo astrálnych rúk, pričom som zreteľne počul šepotajúce hlasy.

WEB_SPANKOVA_PARALYZA_988100


V tom som na moment uzrel lesné víly, ktoré som ešte toho dňa v prírode magicky vyvolával. Napokon svojimi nežnými rukami v oblasti medzi lopatkami na mňa riadne zatlačili a moje astrálne telo spolu aj s riadne bdelou mysľou vypadlo von, pričom som voľným pádom pokračoval v nastálej astrálnej projekcii. Voľným pádom som pokračoval niekam v rámci čiernočiernej tmy, v ktorej som sa pritom nachádzal. Všetko to bolo úžasne extatické. No môj pád sa z ničoho nič začal zastavovať, až som ostal nehybne visieť v nepomenovateľnom priestore. Vedel som len to, že som v Astrály. Po chvíľke som sa na moje prekvapenie začal opäť rozbiehať, no tentokrát smerom k môjmu fyzickému telu, s ktorým som aj hneď nato, ako som doletel nahor, splynul. Paralýza skončila, víly tam už neboli, a preto som sa obrátil nabok a upadol do sladkého spánku. Ráno som si všetko neobyčajne jasne pamätal a tak, ako vždy, som si o tomto nočnom dobrodružstve urobil poznámky…

POZNÁMKA: Prípadná návšteva mŕtvych ti paralýzu spôsobiť nemôže, pokiaľ oni za života neoplývali magickými schopnosťami. No môže byť, že nato, aby s tebou mohli nadviazať vedomý kontakt, mohli o privodenie obrny požiadať bytosť, ktorá to dokáže alebo jednoducho spontánne privodený stav ochrnutia len využili. 

Inokedy ma v stave pri zaspávaní napadli nezbední duchovia, ktorí mi počas paralýzy robili zle – viac-menej bolestivo ma popoťahovali za prsty na nohách, štípali do rôznych častí tela, popričom som aj niečo videl a počul. Nemohol som sa ubrániť aj keď som vyvíjal enormné úsilie. Napokon mi z obrny tela dopomohol zvierací duch, ktorý mi na zavolanie prišiel na pomoc. V tomto prípade sa jednalo o tigra, s ktorým mám vďaka šamanskej praxi už po viac rokov nadštandardný vzťah. Prišiel, posadol ma, a ja som sa postupne dokázal postaviť na všetky štyri a z krku sa mi vydral skutočný tigrí zvuk, až ma to samého zaskočilo! Vrčal som a „labami“ sa zaháňal všade naokolo, pričom som so zadosťučinením vnímal, ako nezbedné entity prchajú, až sa za nimi (astrálne) prášilo…

Takých a podobných príbehov som počas viacerých rokov astrálnej praxe zožal viac ale aj napriek mnohým záporným konotáciám ich mám rád a vyhľadávam ich. Alfou-omegou pritom je nebáť sa ale naopak, treba si adrenalínu tohto druhu primerane užiť…

Vo všeobecnosti transcendentálne empírie pochádzajú ako z objektívnych tak subjektívnych astrálnych úrovní, pričom ale aj tie subjektívne sú v podstate objektívnou záležitosťou, nakoľko v našej astrálnej praxi sa nám niekedy podarí do subjektívneho snového sveta – astrálneho vajíčka niekoho – astrálnou projekciou alebo OOBE dostať.

Pozor ale na rozdiel medzi lucidným snívaním a astrálnou projekciou/OBE, o ktorej pojednáva aj článok Lucidné snívanie verzus Astrálne cestovanie.

A to, či spánková obrna niekomu, kto ju zažíva, môže spôsobiť psychickú ujmu, závisí len od toho, kto sa ako k daným skutočnostiam postaví – či v strachu z predpojatostí a poverčivostí alebo s otvorenou mysľou, pripravenou za svoje vziať všetko to, čo v transcendentálnom stave vedomia spozná. Ináč, spánková paralýza môže tvoriť dobrý odrazový mostík k dosiahnutiu už spomenutej astrálnej projekcii alebo OOBE.

Azda najčastejšie položená otázka

Prečo bývajú zážitky v spánkovej obrne negatívne?

Klasická psychológia tento fenomén vysvetľuje z pohľadu príliš materialistického, pričom už zo svojej podstaty transcendentálne empírie nemôže brať ináč ako jav patologický. Viac sa teda prikláňam k vlastným zisteniam, ktoré plynú dá sa povedať z už bohatých zážitkov.

Zistil som, že takmer vždy, ak človek začne zažívať zmenené stavy vedomia v prebudenom, teda bdelom stave mysle, psychosomatický systém má snahu tento stav okamžite využiť ku katarzii obsahov nevedomia, vedúce k rekalibrácii mentálno-emocionálnych hodnôt. Aspoň u mňa sa tak dialo, a nielen u mňa, ale aj kolegom, ktorí rovnako zmenené stavy vedomia intenzívne nacvičovali.

Inými slovami povedané ide o transmutáciu osobnosti s cieľom zameniť svoj už zastaraný, nefunkčný osobný mýtus (tiež tu) za nový, ktorý dokáže životné situácie riešiť efektívnejšie a zároveň tak, aby boli v súlade s kritériami duchovného progresu jedinca, ktorý si svoje úlohy stanovil ešte pred zrodením sa do tohto sveta. V nadhľade povedané, ide o vyrovnanie karmického dlhu alebo o prevenciu, aby nevznikal ďalší…

Katarzia je proces, prostredníctvom ktorého sa, obrazne povedané, víri mentálny kal a staré obsahy nevedomia odchádzajú do nenávratna. V tomto procese sa nám staré obsahy duše dostávajú do foriem, ktoré potom v spánkovej obrne prežívaš dajme tomu ako horory. Ide o zhmotnenie dovtedajších paradigiem myslenia v úrovni nevedomia, ktoré práve preto, že boli kedysi vygenerované na báze nevedomostí a neinformovaností, sa zakorenili ako interaktívne fenomény existenciálneho strachu, predpojatosti a poverčivosti, ktoré primárnym spôsobom doteraz určovali reakcie na jednotlivé udalosti. Tie sú práve príčinami, dajme tomu, neúspešného života.

Niečo podobné sa napríklad deje aj u požitia ayahuasky. Prvé kontakty s ňou človeka len prečisťuje – zvracia a má hnačky – teda dovtedajší osobný mýtus sa prostredníctvom nej transmutuje na nový, čo trvá dotiaľ, dokiaľ sa tento očistný proces neukončí. Až potom môže jedinec zažívať krásne vízie alebo mať astrálne cesty, pri ktorých sa stretáva so samými dobrými duchmi, ktorí mu radi na jeho novej ceste poslúžia.

 


Súvisiace články

Nočná paralýza
Spánková paralýza dokáže poriadne vydesiť
 Astrálne & Mentálne cestovanie

Artemius

Red circle and pentagram on a black background