O duchoch

O duchoch

WEB_PRIRODNE_BYTOSTI_mágia

 

 

Duchovia v šamanizme

Duch zvaný Silové zviera
V úvode tohto článku by som rád zmienil duchov, s ktorými indigénne národy žijú v obojstranne pozitívnej symbióze podľa antropologických zistení minimálne 50 000 rokov. Avšak dnes sme si všetci vedomí toho, že v skutočnosti vedomá komunikácia s transempirickými inteligenciami prebiehala už v čase, kedy si ich skrytú existenciu homo sapiens sapiens, ale skôr jeho staršie formy, akou je napríklad aj homo antecessor, ktorý zbieral rastliny a príležitostne lovil, bol schopný uvedomiť. Táto spoločenská parketa však prislúchala len jedincom, ktorí k tomuto „povolaniu“ boli povolaní samotnými duchmi prostredníctvom spirituálnej krízy alebo ináč povedané, duchovnej iniciácie. Antropologická a etnologická veda týchto kmeňových špecialistov nazvala šamanmi.

Spirituálne zameraní vedci predovšetkým transcendentálnou praxou prišli nato, že „silové zviera“ je človeku ako takému, bez ohľadu na jeho vierovyznanie, ateizmus či skepticizmus, najbližšou formou metafyzickej a fyzickej existencie.

Takže podľa výpovedí vedcov, šamanistov a pôvodných šamanov má každý jeden človek už od svojho narodenia trvalo pridelené „silové zviera“, bez ktorého by detstvo sotva prežil. A nielen detstvo. V dobe, kedy sa u jednotlivca vlády ujíma materiálne orientované ego, duchovia ešte stále aktívne pôsobia, no v okamihu, kedy ich egocentrizmus z duševného portfólia svojou nevierou a skepticizmom či náboženskou intoleranciou vypudí, pretože považujú duchov ako takých za diabolské celebrity, silové zvieratá postupne od týchto nevedomcov a hlupákov odchádzajú, pričom ich ochranný a energetický vplyv následne stráca na intenzite, až úplne vyprchá. V takom prípade je možné kedykoľvek v dospelosti pôvodného ducha špeciálnymi nato určenými technikami privolať a pokračovať v prerušenom symbiotickom súžití.

Pri zámere opäť nadviazať na zdroj starobylej múdrosti prostredníctvom prírodných duchov a učiteľov z Dolného či Horného sveta, však bude v mnohých prípadoch nutné zažiť pád sebastredného ega, bez čoho sa z nikoho „šaman“ či okultný mág nestane, okrem špeciálnych prípadov, kedy sa jednotlivca ujmu celebrity z oblasti Temnoty.

Silové zviera teda predstavujúce skutočného ducha, ktorý doslovne pôsobí ako alter-ego, pričom u šamanistu či mága podľa potreby prichádzajú krátkodobo aj iné, dočasné zvieratá sily. Osobne silové zvieratá vídavam okrem astrálnych projekcií a imaginácií aj akoby fyzicky, a to v šamanskom tranze s otvorenými očami popri speve a chrastení, či len počúvaní šamanského bubnovania.
Napríklad svojho učiteľa-dravca som veľakrát videl premietnutého na stenu izby, pričom očami mi dával signály, odpovede alebo povely k tomu, čo som práve robil. Teda v tejto komunikácii v žiadnom prípade nemôže ísť len o nejakú vieru, predstavu vo forme vizualizácie, či inú formu domýšľania si o tom, že duchovného spojenca mám, keď v skutočnosti žiadneho nemám.
Popri absolvovaní šamanskej univerzity som sa s týmito omylmi šamanistov stretol mnohokrát, pričom z nich nikto nechcel pochopiť. že duch si vyberá jedinca na základe jeho duševných kvalít, a nie je tomu naopak. Osobne sa mi v komunikácii s duchmi, a to nielen šamanskými, darí. No pred časom som od jedného z nich dostal k tomu recept, s ktorým sa rád podelím, pretože si myslím, že keď to bolo povedané mne, platí to vo všeobecnosti. Teda niekoľkokrát mi bolo zdôraznené, že pokiaľ si s astrálnymi inteligenciami želám komunikovať oveľa evidentnejšie, potrebujem ešte popracovať na svojich cnostiach, teda ide o veľmi intenzívnu prax metapozorovateľa. K tomu mi bolo niekoľkokrát zdôraznené, že duchov zaujíma predovšetkým moja oddanosť k ním, a aby som nebral život tak vážne a mal v sebe viac radostí. Niežeby som doteraz všetko splnil, no oni sami mojej zjavnej snahe výrazne napomáhajú. 

Je ešte dobre poznamenať, že pojem „silové zviera“ vyjadruje ducha určitého druhu alebo poddruhu živočíšnej ríše, ide teda o kolektívnu inteligenciu, ktorá v určitých aspektoch ďaleko predstihuje tú ľudskú. Nejde teda o totem v zmysle neživého symbolu a analógie, aj keď sa tieto významy niekedy v literatúre alebo na internete mylne zamieňajú. Totemové zviera ako symbol je teda objekt, ktorý je nositeľom určitých spirituálnych kvalít a aspektov. Tie môžu, ale aj nemusia, byť identické s vlastnosťami živých totemov v podobe napríklad silových zvierat, ktoré keďže nie sú symbolmi ale skutočnými duchmi, bývajú premenlivé, a nie ako u symbolov striktne vymedzené!

Každé zviera má dušu – astrálne telo – ale ducha má už len kolektívneho. Preto napríklad pri exteriorizácii astrálneho tela môžeš svojho zomrelého miláčika stretnúť a vidieť, ako sa túla v príbytku obydlia, v ktorom predtým žil. Spomínaný duch svojmu zverencovi slúži a pomáha prežiť všetky nástrahy života už od jeho narodenia, pričom ho dotuje životnou silou a podľa situácie mu prepožičiava aj špecifické (magické) zručností.

Vidieť duchov a duše môžeš aj prostredníctvom okultnej techniky uvedenej TU

Toto sa však deje len za predpokladu, že ho jeho nositeľ vedomé uznáva, vzýva a snaží sa s ním komunikovať. Silové zviera je človeku pridelené a teda ten si ho vybrať nemôže. Preto niekto má slona, iný tigra, korytnačku, potkana, vlka, medveďa, dravca, vydru, žraloka, delfína, sovu, netopiera, no vo výnimočných prípadoch majú aj zástupcov hmyzu ako napríklad pavúka či modlivka zelená, ktorá v kultúre afrického kmeňa Krovákov predstavuje najuctievanejšieho ducha.

Zástupca hmyzu, pokiaľ sa jedná o spriateleného ducha, predstavuje súbor takých (magických) špecifík, ktoré im napríklad taký lev, leopard či orol poskytnúť nemôže. A k ich tradičnému spôsobu života, nie dnešnému, ovplyvneného katolíckymi misionármi a ideami západnej civilizácie, modlivka zelená predstavovala kvality, ktoré ich podporovali v úsilí prežiť.

Niečo bližšie o technikách pre nadviazanie kontaktu s nielen silovými zvieratami uvádzajú články Šamanská cesta, Šaman ho naučil komunikova a Život šamana

Zvieratá sily sa svojím zverencom aj dnes často zjavujú vo formách, ktoré sú pre nich momentálne najprijateľnejšie. Ide o to, aby sa takýmto spôsobom odbúrali bariéry, ktoré by v podobe mentálneho bloku bránili komunikácii a energetickej interakcii. Preto si ich mnohí tak často zamieňajú za blízkych zomrelých, anjelov, archanjelov, svätých, démonov či dokonca ich považujú za Stvoriteľa.


WEB_PRIRODNE_BYTOSTI_forest


Duchovia rastlín
Podobne, ako je to u silových zvieratách, aj rastliny majú kolektívneho ducha, teda zvrchovanú inteligenciu, hoci na rozdiel od zvierat rastliny ďalej nedisponujú dušou (astrálnym telom) v takej evolučnej kvalite ako je tomu u zvierat a predovšetkým u cicavcov, ktoré sú človeku astrálne najbližšie. Rastliny majú aj iné bytosti z externého prostredia, ktoré sa o ich vývoj starajú. Ak však hovoríme o inteligencii, ktorá u šamanského novica vystupuje ako duch-učiteľ, jedná sa vždy o kolektívneho ducha rastlín, ktorý však nikdy nie je egregorom, hoci ten sa pochopiteľne vo vzťahu k nejakej významnej rastline-celebrite vytvoriť môže.

Šaman, šamanista alebo mág má okultnú a fyzickú silu, vrátane parapsychologických schopností úmernú počtu rastlinných duchov, ktoré má k dispozícii. Túto predispozíciu docielil vedomou okultnou praxou, kedy špeciálnymi technikami rastlinných duchov vstrebal do mentálno-emocionálneho portfólia, teda duše, a ktorí mu bezvýhradne slúžia, pričom nerozoznávajú podobne ako to je u vyšších inteligencii, čo je dobré a čo zlé. Tieto pojmy nepoznajú a duchovia sa javia výhradne neutrálne. Ešte pred nástupom kresťanstva a iných monoteistických náboženstiev títo duchovia boli známi pod pojmom „démon“, ktorý však nemá nič spoločné s démonmi v kresťanskom kontexte. To predovšetkým katolícka cirkev urobila z láskavých prírodných bytosti a ich fyzických náprotivkoch diablových služobníkov. Pričom dnes je už známe, že práve kresťanstvo a iné monoteistické cirkvi ovláda egregor zvaný Diabol a Satan.

Sila a schopnosti šamana, šamanistu a mága je teda úmerná množstvu duchov, ktorí sú mu oddaní. Vyššie astrálne inteligencie, podobne ako je tomu napríklad u hermetických teurgov, šamanským mágom slúžia rovnako, a aj títo mágovia vedia prevádzať evokácie a invokácie s tými najvyššími inteligenciami, pričom je jedno, či sa jedná o „démonov“ alebo „anjelov“. Považovať preto šamanizmus za nižšiu mágiu je nekompetentné a zavádzajúce.

Mnohí dnešní okultní mágovia predovšetkým západnej tradície svoje okultné neschopnosti maskujú debatami na internete a sociálnych sieťach, pričom sa snažia upútať, keďže v praxi sú len málo úspešnými, sofistikovanými blábolmi a lá akýže je on mudrc a tí ostatní hlúpi. Tu však ide o patologickú diagnózu a preto si ich nehodno všímať.

Článok o prírodných duchoch sa nachádza TU a TU

 

Na záver ešte spomeniem astrálne entity, ktoré sa delia podľa toho, do akej miery je u nich možné určiť ich kompetencie. O toto delenie má záujem predovšetkým západná tradícia mágie, pričom pôvodné šamanské a čarodejnícke smery tomu až taký význam neprikladajú. V tomto prípade ide o tzv. tonálnu a nagualnu kategorizáciu kompetencií:

Nagualne entity
nemajú presne vymedzené svoje (magické) kompetencie, a ich interaktívne vplyvy sa tým pádom značne prelínajú.

Tonálne entity
naproti tomu disponujú presne pomenovateľnými kompetenciami a je teda možné ich ľahšie zatriediť.

Natívne národy vo svojej mágii triedili entity viac-menej na použiteľné a nepoužiteľné, napriek čomu u nich taktiež zaznamenávame tonálne kvality. Ide predovšetkým o duchov rastlín a podobné – špecializovanejšie – inteligencie. No pokiaľ komunikovali napríklad s duchom Mesiaca, Slnka alebo s učiteľom z Horného sveta, ktorého viac-menej predstavuje duša alebo duch zomrelého človiečeho majstra, oslovovali na množstvo rôznych problémov tú istú entitu, ktorá ale mohla, ak úlohy neriešila osobne, ich kompetenčne zadávať iným entitám, o ktorých šaman alebo mág ani nemusel vedieť. Týmto vždy bola zaistená vysoká efektivita a neomylnosť, čo v magickej praxi platí dodnes.


WEB_PRIRODNE_BYTOSTI_Bohyne_Jašterica_


Astrálne bytosti očami Josefa Veselého


 Géniovia (heroovia)
Astrálne útvary vyšších inteligencií duchovného sveta ideí, odrážajúce určité štruktúry „Horného sveta“.

Poznámka:
 Pojmy Dolný, Stredný a Horný svet predstavujú po celom svete vo všetkých pôvodných šamanských kultúrach kozmologický základ, z ktorého ich mágia vychádza;

 Démoni

Astrálne útvary prírodných síl a ľudských pudov a všeobecných sklonov.

 Elementály (ako duchovia živlov)

Astrálne útvary metafyzicky poňatých živlov Ohňa (salamandry), Vzduchu (elfovia, sylfy),
Vody (undiny, nymfy) a Zeme (gnómovia).


Poznámka: V slovanskej mytológii sú vodnými bytosťami tiež  rusalky;
Poznámka:
 Názov „elementál“ sa inde často používa vo význame „elementár“ a naopak. Vysvetlenie uvádzam nižšie;

 Elementári (ako služobné bytosti)
Magickými metódami vytvorené astrálne útvary, usmernené k určitým účinkom. 


Poznámka:
 V pracovnom modeli Františka Bardona, ktorý je v našich končinách asi najviac rozšírený, sa v pomenovaní bytostí, žijúcich v astrálnej a mentálnej rovine, ako aj tých, ktorých si magikovia v rámci mentálnej mágie tvoria sami, vyskytujú oproti pomenovaniu Josefom Veselým určité rozdiely. Týkajú sa predovšetkým pojmov „elementál“ a „elementár“.

ROZDIEL je v tom, že zatiaľ čo u Josefa Veselého „elementál“ predstavuje len živlovú bytosť, žijúcu v mentálnej rovine alebo v astrálnej, v Bardonovskom pracovnom modeli toto pomenovanie náleží entite, nachádzajúcej sa len v mentálnej (duchovnej) rovine, ktorá tam vznikla buď nezávisle od magikovej vôle alebo cielene jeho zámerom.

Naproti tomu „elementár“  u Veselého predstavuje bytosť stvorenú len magikovou vôľou, pričom sa môže jednať ako o útvar mentálny tak astrálny. Popis „elementál“ a „elementár“ teda nepredstavuje to, ako to je u Bardona, že jeden z nich je bytosťou výhradne mentálnej sféry a druhý astrálnej. U Františka Bardona predstavuje „elementár“ jednak objektívnu živlovú bytosť a jednak akýkoľvek iný astrálny útvar zložený zo živlov, či už vytvorený magikovou vôľou alebo nie.

Astrálne entity na rozdiel od tých mentálnych sú vo svojej účinnosti podstatne prenikavejšie. „Elementár“ je teda bytosťou „astrálnej sféry“, keďže má astrálne/emocionálne telo a „elementál“ je bytosť „mentálnej (duchovnej) sféry“, pretože nie je až tak zhustenou/hutnou bytosťou, aby si mohla astrálny obal sama vytvoriť alebo ho prijať.


 Egregori (égregory)
Astrálne útvary pozemských kultov a kolektívnych ideí, skupinových ľudských sklonov a vyznaní;

O egregoroch detailnejšie pojednávajú články Egregori a ich podstata

 Astrálne larvy
Útvary generované individuálnymi posunmi ľudskej mysle a emóciami jednotlivých osôb;

 Kolektívne astrálne larvy
Útvary tvorené kolektívne zdieľanými myšlienkami a emóciami;


 Astrálne tela mŕtvych osôb
ktoré v astrály pobývajú po smrti človeka, podliehajúce postupnému rozkladu, a ktoré sú udržiavané pri „živote“ v astrálnom svete spomienkami samotného zomrelého, jeho uctievaním pozostalými, ap.;


 Astrálne tela živých osôb
ktoré dočasne vstúpili do astrálneho sveta (napr. ako nosiče vedomia pri astrálnej projekcii).


Poznámka: Astrálne telá živých osôb môžeš v astrály stretnúť buď ako v rámci niekoho vedomej astrálnej projekcie a OOBE alebo spontánnej projekcie alebo OOBE, ďalej pri niekoho bežnom snívaní, lucídnom snívaní alebo pri zážitkoch blízko smrti NDE/LTP;

Josef Veselý ďalej uvádza, že odlíšenie géniov od démonov je pomerne ťažké, lebo slovo „démon“ dnes kvôli vplyvu kresťanstvu vyvoláva asociácie čohosi zlého a negatívneho, čo pôvodný grécky výraz daimon, z čoho je slovo odvodené, neobsahoval. Tento termín pôvodne znamenal osud a z neho odvodený výraz daimonion vyjadroval to, čo osud spôsobuje (latinsky génius).


U Homéra démoni personifikujú rôzne stavy ľudskej mysle, napríklad hrôzu, u Hésioda vinu, pomstychtivosť, hádavosť, biedu, atď., ale taktiež prírodné sily. U starých Rimanov bol pod pojmom „génius“ mienený ochranný duch človeka alebo miesta (genius loci), a verilo sa, že každý človek má od svojho narodenia svojho „dobrého“ a „zlého“ génia.


Duchovia pohľadom Františka Bardona

František Bardon spomína, že v nadzemskej zóne, čím sa myslí astrálny svet, vládnu a pôsobia sily práve tak, ako aj v hrubohmotnom svete, ale čo do hmoty, ešte jemnejšie. I tu vládne živel oheň so svojimi salamandrami, teda ohnivými duchmi, vodný živel s rusalkami, teda undinami, vzdušný živel s vílami (poznámka autora: sylfami), teda vzdušnými duchmi a napokon živel zem s gnómami, teda zemnými duchmi. Podobne, ako sa na zemi pohybujú ryby vo vode svojím vlastným spôsobom, pohybujú sa i všetky ostatné bytosti astrálnej sféry nadzemskej zóny vo svojich živloch. Každý živel má pozitívne a negatívne bytosti, takže sa dá hovoriť o ako dobrých, tak zlých salamandroch. To isté platí o bytostiach ostatných živlov.

V skutočnosti však nejestvuje žiadne dobro alebo zlo, pretože Božská Prozreteľnosť nestvorila nič, čo by bolo špatné alebo neharmonické. Tento názor zastupuje len ľudské chápanie. Z hľadiska hermetiky vyvoláva jeden druh bytosti dobré a iný druh zlé vplyvy, teda pozitívne a negatívne účinky.

V astrálnom zmysle sú tieto bytostí nástrojmi účinkov hrubohmotného sveta. Sú taktiež príčinou všetkých účinkov v astrálnom tele každého človeka, či už zasväteného alebo nie. Vláda a pôsobenie ohnivého a vzdušného živlu v astrálnej sfére vyvoláva astrálno-elektrické fluidum, vodný a zemský živel fluidum astrálno-magnetické. Tieto fluida používajú bytosti aby nimi tvorili príčiny. V celej astrálnej sfére udržuje rovnováhu živlov v stálej harmónii akášický princíp astrálne sféry. Pokiaľ teda chce bytosť astrálnej sféry bez ohľadu na to, či ide o živlovú bytosť alebo o ľudského obyvateľa, uplatňovať svoj vplyv na náš hrubohmotný svet, musí vedieť obidve fluida t.j. elektrické a magnetické, zhustiť tak, aby sa v našom hrubohmotnom svete realizovali. Školený mág dokáže proces zhustenia vyvolať pomocou svojej imaginácie a ovládaním živlov a fluíd sám. Pri pasívnej práci sa dá zhustenie privodiť prostredníctvom média, z ktorého potom bytostí vampíricky vysávajú potrebné elektrické a magnetické fluidum, aby vyvolali očakávaný účinok.

Je známe, že rozdiel medzi živlovou a ľudskou bytosťou je v tom, že živlovú bytosť udržuje len jediný princíp, zatiaľ čo ľudská bytosť je zložená zo všetkých štyroch živlov a z piateho t.j. akášického princípu. Živlová bytosť môže pracovať len s jedným živlom a fluidom, krému prináleží, naproti čomu sa človek môže oboznámiť so všetkými silami, ktoré môže aj ovládať. U obidvoch bytostí, teda ako u ľudskej tak u živlovej, je Božská Prozreteľnosť, teda akášický princíp určujúcim. Ľudská bytosť sa smie inkarnovať, naproti čomu živlová bytosť to sama za seba učiniť nemôže. Astrálne telo živlovej bytosti sa rozkladá do svojho živlu, v porovnaním s ľudským astrálnym telom, ktoré sa po opätovnom vtelení ducha do hmotnej úrovni v astrály rozloží do všetkých štyroch živlov. Ďalší rozdiel spočíva v tom, že smrťou astrálneho tela prestáva živlová bytosť existovať, to znamená, že má smrteľného ducha. Ale človek, ktorý je makrokozmosom v malom, nakoľko bol stvorený na obraz Boží, ma individuálneho a teda nesmrteľného ducha.

Zvláštnou magickou praktikou je možné pretvoriť i jednoživlovú bytosť v bytosť štvorživlovú, a tak jej vteliť nesmrteľného ducha… ale takýto zásah si dovolí mág učiniť len veľmi zriedka a nikdy bez náležitej príčiny, za ktorú Božskej Prozreteľnosti zodpovedá.

Akášický princíp astrálnej sféry určuje tiež znovuzrodenie tam v astrálnom tele žijúcej ľudskej bytosti na náš hrubohmotný svet. Astrálna svetelná látka, často nazývaná astrálnym svetlom, je najvyššou božskou emanáciou v astrálnom svete. Zasvätencom, ktorí sa na božský princíp v astrálnom svete naladia, sa tento svetelný princíp javí ako lesknúce sa slnečné svetlo alebo priamo ako Slnko, za predpokladu, že v hrubohmotnom svete boli schopní vidieť v Slnku ono božské, a svoje Božstvo nijak nekonkretizovali alebo ho neodievali do nejakej určitej podoby.

V astrálnom svete sa prejavuje náboženstvo každého jednotlivca tým spôsobom, že svojmu Bohu dáva podobu i meno podľa svojho cirkevného svetonázoru, ktorý mal aj v hrubohmotnej úrovni. Ateisti v astrálnom svete po Bohu vôbec netúžia a nemôžu si o ňom učiniť pražiadnu predstavu. Cez to ich zožiera akási túžba po niečom vyššom, asi tak, ako keď smädný túži po pití. Takáto túžba sa chaoticky prejavuje u takých ľudských bytosti, ktorí sa tu na Zemi priznávali k rôznym cirkvám súčasne. Tieto bytosti potom majú ťažkú situáciu, pretože sa nemôžu rozhodnúť pre žiadnu konkrétnu podobu.

Avšak, behom vývoja v astrálnej úrovni sa u nich pojem o Stvoriteľovi postupne zjasní. Tento názor o Stvoriteľovi je tiež mnohokrát smerodajný pre miesto ich novej inkarnácie.

Dokonalosti musí docieliť každý človek, pretože jedine k nej vedie evolúcia ľudstva. Duchovný vodca, ktorý je Božskou Prozreteľnosťou v astrálnom svete pridelený každému jednotlivcovi k jeho postupnému zasväteniu, riadi duchovný vývin svojho chránenca a pokračuje v tom i na hrubohmotnej úrovni, po jeho vtelení. Z tohto dôvodu má ihneď, ešte na počiatku svojho vývinu, mág usilovať o spojenie so svojim ochranným duchom.

Človek síce môže prísť do kontaktu so všetkými sférami, ktoré sa nachádzajú nad nadzemskou zónou, ale nemôže sa nikdy stáť ich trvalým obyvateľom, pretože nadzemská zóna je odrazom celého Vesmíru. Je manifestujúcim sa svetom v najrôznejších stupňoch hustoty.

WEB_PRIRODNE_BYTOSTI_deep_sleep_by_toby_roberts

Kto nedosiahol magického vývinu a nevyhnutnej zrelosti, nemôže nadviazať kontakt s astrálnou sférou, ktorá sa nachádza nad naším hmotným svetom, s jej bytosťami, a tým menej so sférami a bytosťami, obývajúcimi sféry ešte vyššie – nadriadené.

V našom hrubohmotnom svete je len niekoľko jedincov, ktorých duch prevyšuje hranicu ľudskej súcnosti, a ktorí sú s to preniknúť nadzemskou zónou do zóny ďalšej. Ľudia, ktorí to dokážu, sú hermetickou vedou nazývaní zasvätenci.

Tak, ako sú v nadzemskej zóne pozitívne, teda dobré, a negatívne, teda podľa nášho pojatia zlé bytosti, je tomu práve tak aj vo všetkých ostatných zónach. Za dobré, teda pozitívne sily a bytosti sa považujú vo všeobecnosti anjeli a archanjeli, za negatívne bytosti démoni a arcidémoni. Tiež negatívne bytosti majú rovnaké poradie, takže existujú obyčajní démoni, baróni, atď.

Priemerný človek si bude tieto bytosti predstavovať podľa vlastného chápania, a vo svojej fantázii si vybaví anjelov a archanjelov s krídlami, naproti čomu démonom a arcidémonom prisúdi parohy, rohy a kopytá (poznámka: mnohí anjeli/archanjeli sa zjavujú síce s rohami ale bez kopýt. Práve to ich odlišuje od démonov). Kto sa dobré vyzná v symbolike, dokáže si i toto pojatie správne hermetický vyložiť. Mágovi je známe, že anjel nemá krídla v pravom slova zmysle, a preto si symboliku vyloží správne tým, že krídla sú v analógii s vtákom, ktorý sa môže nad nami vo vzduchu voľne vznášať (poznámka: krídla bývajú analógiou energie, ktorou bytosti disponujú.).


Krídla sú symbolom toho, čo je nám nadradené, symbolom ľahkosti, slobody, nezviazanosti a súčasne všetkým prenikajúceho princípu, ktorý sa ľahko vznáša nad našou Zemou.

WEB_PRIRODNE_BYTOSTI_369

Negatívnym bytostiam, takzvaným démonom, prisudzuje človek vo svojej fantázii zvieracie symboly a ich výbavu si predstavuje ako parohy, zvieracie penisy, pričom sa mu často javia ako napol človek a napol zviera. Symbolika týchto bytostí je v protiklade s dobrom, a znamená ono podriadené, nedokonalé, poškodené, atď.


Pozri
 si tiež zaujímavé pojednanie o Luciferovi z dielne Dr. V. Thiebena: Je možné, že ten, čo prináša Svetlo, je zlý?



Či majú bytosti vo svojich domovoch skutočne tieto podoby, ktoré sú im prisudzované, a či sa vzájomne aj tak ukazujú, nech zostáva pre nezasväteného zatiaľ nerozhodnutým tajomstvom (poznámka: pán Bardon tým myslí, aby si si to vlastnou praxou zistil sám a nedával na dogmy iných. Tebe sa duch môže zjaviť v inej podobe…).


Avšak mág, ktorý sa dokáže mentálnym a astrálnym cestovaním premiestniť do jednotlivých zón, kde ho prestúpi tamojšia vibrácia, čím sa po celú dobu pobytu stáva jej dočasným obyvateľom, sa sám presvedčí, že tomu tak nie je. Bez toho, aby strácal svoju individualitu, postrehne Tam úplne iné tvary, ktoré sa slovami nedajú ani opísať. Tamojšie bytosti a prednostov neuvidí zosobnene, ale len ako sily a vibrácie, ktoré sú v analógii s ich menami a vlastnosťami. Keby chcel zo svojho individuálneho hľadiska niektorú z týchto síl konkretizovať alebo jej dať podobu podľa svojho vlastného pojatia, prejavila by sa mu oná dotyčná sila v onej forme, ktorá odpovedá jeho symbolickému chápaniu, bez ohľadu na to, či by šlo o pozitívne sily – anjelov – alebo o negatívne sily – démonov. Pokiaľ mág pracuje s bytosťami, privodí príčiny vyplývajúce z činnosti týchto bytostí v zónach, v ktorých mág uplatňuje svoj vplyv.


Kabalisti sa naproti tomu do oných zón premiestňujú svojím duchom a tam vyvolávajú príčiny pre ich následky. Naproti tomu, že kabalista taktiež ovláda zákony zóny, nepotrebuje dosahovať svojho účelu prostredníctvom Tam žijúcich bytostí, ale magický akt prevedie sám len pomocou kabalistického slova.


Pracovný spôsob kabalisty je teda úplne iný, zatiaľ čo mág, dokiaľ nedosiahne vyššieho vývinu, môže pracovať len prostredníctvom bytostí. Každý kabalista však musí byť bezpodmienečne najprv mágom, aby neskôr mohol pracovať aj ináč – výhodnejšie.

Pokiaľ mág evokuje bytosť bez znalosti jej podoby z inej zóny do zóny nadzemskej alebo priamo do nášho hrubohmotného sveta, musí bytosť, pokiaľ chce na seba vziať viditeľný tvár, zvoliť taký, ktorý symbolizuje jej vlastnosť, aby mohla s mágom nadviazať kontakt. Obyčajný démon to však nedokáže, pretože mu chýba potrebná znalosť, aby sa zo svojej sféry zhustil do nadzemskej zóny a ďalej do nášho hmotného sveta. Preto tiež vo väčšine zaklínacích pojednávaniach nie je o obyčajných démonoch ani zmienky a spomínajú sa len tí s hodnosťou a titulom.



Výhody a nevýhody evokačnej mágie
František Bardon ďalej uvádza, že mnoho ľudí mágia láka a pristupujú k nej tak, že si niekde prečítajú nejaký návod a podľa neho magicky konajú. Ich motivácia býva rôzna. U jedného ide o číru zvedavosť, ktorá ho núti aby sa presvedčil o súcnosti iných sfér, druhý si praje vidieť skutočných duchov, bytosti a démonov, tretí dúfa, že magickými operáciami získa nejaké výhody, štvrtý by zase rád citoval bytosti, aby od nich získal určité sily a schopnosti, eventuálne k získaniu žien, cti a slávy, a ďalší by zas prostredníctvom bytostí niečo rád vyskúmal alebo by chcel niekomu, kto je mu nemilý, uškodiť.

Ako funguje mágia VIII-7 (250x344)

Pokiaľ sa odváži magický nevyvinutý a nepripravený človek praktiky zaklínacej mágie prevádzať, môže si byť istý, že buď nebude mať žiadny úspech, takže následkom toho všetko hodí cez palubu alebo sa dostaví úspech len nepatrný, ktorý napomôže z neho urobiť ortodoxného ateistu.

Naproti tomu ľudia, ktorí majú za sebou aspoň čiastočný duchovný vývoj, a teda disponujú určitou imaginačnou schopnosťou, už majú aké také šance v zaklínacej mágii uspieť. Z pohľadu hermetiky sú títo ľudia právom považovaní za kúzelníkov a nekromantov. A práve oni sú tí, ktorí sa najčastejšie stávajú obeťami neviditeľných mocností. Najznámejší a najmarkantnejší je príklad tragédie Fausta, ktorú najvýstižnejšie dokázal vylíčiť len Goethe.

Každý skutočný mág s mocnosťami, pre ktoré je následkom svojho magického vývinu autoritou, silou a mocou, pracuje vedome, a jeho postoj k bytostiam je teda v porovnaní s kúzelníkom úplne iný. Rovnako vplyv, ktorý pravý mág na bytosť dokáže uplatniť, je kvalitatívne iný a preto nebezpečenstva, ktorým je vystavený, sú také minimálne, že nie je vôbec potrebné sa o nich zmieňovať.

Bytosti u takého mága jeho autoritu uznávajú, vidia v ňom vládcu, obraz Stvoriteľa a slúžia mu radi bez toho, aby sa odvážili za svoje služby očakávať alebo dokonca vyžadovať nejaké protislužby.

Iné to je u kúzelníka alebo nekromanta, ktorý svoju nadradenosť voči bytostiam uplatniť nedokáže a tak sa im vydáva napospas. Takého „mága“ vie bytosť okamžite identifikovať, pričom dobre vidí, či operátor je natoľko zrelý a vyvinutý, aby na ňu dokázal vyvinúť nátlak alebo či mu bytosť môže s úsmevom odporovať.

Vo väčšine prípadov takýto kúzelníci skôr-neskôr podľahnú následkom navodených extatických stavov, ktorými sú rôzne najzhubnejšie halucinácie, pričom následkom vyprojektovanej nervovej energii môže aj nechtiac vytvoriť elementála alebo dokonca elementára. Takto splodená elementárna bytosť vezme na seba podobu bytosti, ktorú kúzelník hodlal evokovať, čo však on nerozpozná a preto ju považuje za pravú bytosť. Takto stvorený elementár dokáže operátorovi určité želania nielen vnuknúť ale zároveň ich aj splniť, čo samozrejme môže byť pre operátora strastiplné.

Pokiaľ sa kúzelníkovi alebo nekromantovi, svojim extatickým zanietením, napokon aj podarí niektorého z prednostov určitej sféry k zostúpení na hmotnú úroveň primäť, bude prednosta, z rangu negatívnych bytosti, hľadieť toho, aby dostal pod svoju kontrolu nielen jeho dušu (astrálne telo) ale aj mentálne telo ducha – aby ho učinil na sebe úplne závislým.

Pokiaľ kúzelník napokon s prednostom uzavrie pakt, po smrti kúzelníka sa musí jeho duša odobrať do sféry onej bytosti, aby jej tam slúžil ako jej poddaný. Negatívny prednosta používa týchto zosnulých kúzelníkov najviac k tomu, aby ich dirigoval do rôznych oblastí buď nadzemskej zóny alebo priamo do hmotnej, kde pre svojho nadriadeného musí vykonávať služby, ktoré odpovedajú jeho sférickému pôsobeniu (poznámka: v úvodzovkách povedané, ide o skutočnú zmluvu s Diablom. Táto služba môže, podľa pozemského času, trvať niekoľko mesiacov, rokov ale aj storočí, pretože Tam čas beží v inom význame ako je tomu tu na Zemi.).

Proces veľmi zjednodušene prebieha tak, že kúzelníkovi sú z pamäte magický vymazané nežiaduce záznamy, čo umožňuje kúzelníkov vzdor, napriek jeho živlovému štvorpólovému zloženiu, eliminovať natoľko, aby prednostovi slúžil podľa jeho želania, pričom po začatí tejto služby musí po dobu opäť niekoľkých pozemských týždňov až mesiacov absolvovať prípravný kurz, počas ktorého je kúzelník prednostom do rôznych praktik a náležitom upotrebení síl zasvätený.

Pokiaľ sa u kúzelníka, napriek vymazaniu pamäťových segmentov, ešte počas samotného paktu ozve svedomie, teda jeho štvorpólová podstata, a on sa pokúša svojho záväzku zbaviť, podnikne bytosť všetko preto, aby kúzelníkovi čo najzáludnejším spôsobom uškodila, a usiluje sa i o jeho zničenie. Neklamnými dôkazmi týchto počinov boli nespočetné procesy s čarodejnicami.

Na druhej strane kúzelníci, ktorí sa paktu držali, boli temnými silami tak chránení, že žiadna moc sveta im nemohla ublížiť.

Pokiaľ kúzelník svoj dlh splatí, môže sa navrátiť späť do svojej domovskej astrálnej roviny, a neskôr sa opäť môže vteliť do hrubohmotnej zemskej úrovni, pretože len v nej sa najlepšie dokáže očistiť, pričom zároveň len v tomto svete si môže osvojiť veľké magické sily, ktoré na neho v inkarnácii čakajú, nakoľko už so silami negatívnej sféry pracoval.

Títo ľudia sa potom stávajú rodenými mágmi, hoci prednosta u ktorého slúžili, pod úplne iným rúškom, sa ich môže opäť snažiť dostať pod svoj zhubný vplyv.

Pokiaľ však pred svojim prepustením zo služby svoj vnútorný hlas svedomia kúzelník potlačí opäť, postupne stratí svoju štvorpólovosť a natoľko sa identifikuje so sférou prednostu, že sa napokon stáva sférickou bytosťou a teda klesá na úroveň služobného démona. Z pohľadu Božskej Prozreteľnosti ide o poľutovaniahodný čin, ktorý nie je ničím ospravedlniteľný.

Je ešte jeden druh kontaktu s ľudskou bytosťou, ktorý je známy len niektorým zasvätencom. K tomuto kontaktu však nedochádza napriamo ale prostredníctvom ľudského tela. Tento druh úmluvy podmieňuje u človeka ako ovládanie živlov tak svetelného a akášického princípu, a u onej bytosti, ktorá o spojenie, respektíve o uzatvorení paktu s ľudskou bytosťou usiluje, vyššiu inteligenciu a magickú zrelosť.

Metóda spočíva v tom, že transempirická entita, ktorá chce kúzelníkovi slúžiť, si niekde vyhliadne fyzické telo, ktorému je v najbližšej dobe kvôli nejakej chorobe alebo nehode súdené zomrieť. Prednosť má zdravé telo napríklad po úraze alebo také, u ktorého neboli infekčnými chorobami zničené dôležité orgány.

V okamžiku, kedy sa medzi telom, dušou a duchom pretrhne páska, zmocní sa magickými praktikami hmotného tela oná čakajúca nečlovečia bytosť a pomocou svetelného fluida vytvorí medzi sebou a získavaným telom novú pásku, pričom zo živlovej látky stvorí nové astrálne telo, ktoré  do súladu so sebou ako duchom a fyzickým telom uvedie pomocou novovytvorenej mentálnej a astrálnej matrice.

Navonok to pôsobí tak, že umierajúca osoba náhle, akoby zázrakom, ožíva a uzdravuje sa, pričom však už ide o úplne iného človeka – v skutočnosti pôvodnú astrálnu alebo sférickú bytosť, ktorej podstatu okrem skutočného mága nikto iný nie je schopný vypozorovať.

Nakoľko však všetky dovtedajšie danosti a schopnosti bytosti ostávajú, dokáže sa všetkým nastávajúcim okolnostiam dokonale prispôsobiť. Pokiaľ potom kúzelník chce niečoho pomocou  nej dosiahnuť, entite v zapožičanom ľudskom tele sa stačí uviesť do tranzu a v astrálnom alebo v mentálnom svete zadať príčiny.

WEB_PRIRODNE_BYTOSTI_STRANKA_II

Takýmto spôsobom už mnohokrát primäli kúzelníci, napríklad vodné panny, k tomu, aby prijali krásne telá pozemských dievčat a potom s nimi vstúpili do sexuálneho styku, pričom s nimi aj mnohokrát uzavreli sobáš. Schopnosti a sila vodného živlu im ostala, čo náležite vo svojom pozemskom živote využili. Mohli mať dokonca i deti. Stávalo sa však, že undina (bytosť vodného živlu) si spravidla činila nárok na absolútnu vernosť muža, čo sa pri nevere stávalo kúzelníkom osudným. Zaplatili za to svojim životom.

Po smrti kúzelníka však čoskoro zomrela aj undina, ktorá sa na rozdiel od neho vrátila do svojho domovského vodného živlu, aby tam vo svojom bytí naďalej pokračovala ako vodná panna.


Skutočný mág by mohol takej živlovej bytosti privodiť aj nesmrteľnosť, a to tým, že by pomocou nastolenia živlovej rovnováhy – vytvorením štvorpólového magnetu – z nej urobil úplne nového človeka. Avšak k tomu by musel mať náležitý dôvod, ktorý by bol pred Božskou Prozreteľnosťou obhájiteľný.

Nezasvätenému sa také niečo môže zdať ako niečo neuveriteľné a rozprávkové, ale z hermetického hľadiska to je plne odôvodniteľné a realizovateľné. Skutočný mág nebude o týchto možnostiach nikdy, ani v najmenšom, pochybovať.

V protiklade so špiritizmom je taktiež zaklínanie duchov zomrelých, ktorému sa hovorí nekromancia. Rozdiel medzi kúzelníkom a nekromantom spočíva v tom, že kúzelník sa snaží nadviazať spojenie s vyššími bytosťami buď nadzemskej astrálnej zóny, akými sú napríklad prednostovia živlov alebo s prednostami planetárnych sfér, naproti čomu nekromant sa obmedzuje len na citovanie zosnulých osôb.

Metóda nekromancie je veľmi jednoduchá, takže i nedokonale vyvinutý mág môže s ňou pracovať omnoho úspešnejšie než kúzelník, ktorý prevádza zaklínanie vyšších duchov. Nebezpečenstvá sú ako pre kúzelníka tak pre nekromanta rovnaké, pretože i nekromant sa môže stať obeťou zosnulej bytosti, ktorá ho zaujme natoľko, že sa stane na nej závislým.

Naproti tomu skutočný mág môže z astrálnej a sférickej zóny bezpečne privolať akúkoľvek bytosť bez toho, aby sa na nej stal závislým a aby prepadol nekromancii.




Súvisiace články  
V Ríši prírodných duchov
 

Bytosti prírody
 
Šamanizmus extatický & meditatívny 
Šamanizmus psychotropný
 
Šamanská cesta
  
Učení mravenčího ducha
  
Šamanská cesta za duchom Slnka
  
Duchovia najmocnejších objektov Vesmíru

Astrál
 
Meditácia
  
Temné ja

Svet duchov – fantázia či realita?

 

Artemius

Red circle and pentagram on a black background

Comments are closed.