Racionalita verzus Iracionalita

Racionalita verzus Iracionalita

Na obrázku súboj niekdajšej racionálnej teórie Newtona s novou iracionálnou teóriou v podaní Einsteina. 

Niekto, kto v spiritualite, okultnej mágii či v parapsychológii naučenou logikou hľadá logiku, ju sotva nájde. Príčina tkvie v tom, že pre logiku vychádzajúcu z materializmu je logika transcendentálnej mysle nelogická. Je to tak preto, lebo tá vychádza z iného poznania…

 

Keď bola „objavená“ (podľa okultistov stiahnutá z Astrálu) teória relativity (myslím tým tú „všeobecnú“, ktorá pojednáva o priestore, čase a gravitácii a ktorá bola v roku 1916 publikovaná Albertom Einsteinom), mnohí špičkoví vedci tej doby, ale aj tí z doby podstatne neskoršej, tomu neverili, a naďalej ostávali tápať vo vodách Newtonových.

Podľa tvrdení okultistov mal Albert Einstein k svojmu „objavu“ aj patričné vybavenie, a to v podobe racionálnej inteligencie (IQ), ktorá by však k „objavu“ takého kalibru (hovoríme teda opäť o stiahnutí z Astrálu) vôbec nedostačovala.

Výnimočnosť inteligencie racionálnej totiž musí byť doplnená minimálne inteligenciou emocionálnou (EQ) a spirituálnou (SQ) (pochopiteľne, ide aj o iné typy inteligencii, no pre zjednodušenie záležitosti budem používať len spomenuté tri).

Inteligencie EQ a SQ pritom z pohľadu materiálne ladeného rozumu popisuje len oblasť IRACIONÁLNA a preto nie sú pre (materialisticky orientovanú) vedu zaujímavé.

Protipólom mysle materiálne racionálnej je oblasť transcendentného vedomia, kde materiálne orientovaná myseľ (a teda aj veda) zatiaľ len tápa.

Z vlastnej skúsenosti viem, že v mojich začiatkoch s exteriorizáciou mimo fyzické telo som fyzikálne zákony tak, ako som ich doposiaľ poznal, v Astrály už neplatili a musel som si teda zvykať na nové spôsoby ovládania dovtedy neznámej reality.

Na druhej strane, všímal som si, že k ortodoxne-materiálnemu spôsobu myslenia sa v čase astrálnej cesty pridala aj nejaká iná, doposiaľ neznáma, myseľ, ktorá všetko to, čo sa mi v Astrály dialo, považovala za bežné, a vôbec sa tomu nedivila.

Dokonca som mal občas dojem, akoby som si na niečo, čo som už veľmi dávno zabudol, opäť postupne spomínal, a preto fenomény, ktoré som v astrálnej projekcii zažíval, mi čím ďalej tým viac pripadali normálne, v súlade so zdravým sedliackym rozumom a logikou.

Teda, už sa vonkoncom nejednalo len o „iracionálne fenomény“ a materiálne orientovaná myseľ všetko prijímala a zadeľovala do svojich šuplíkov, akoby sa vôbec nejednalo o niečo nerozumné a nelogické, teda iracionálne. Pri tom všetkom som často z objavovania nových svetov pociťoval neopísateľnú, až euforickú radosť, ktorú moja materiálno-analytická myseľ zdieľala.

Prvé úspešné pokusy s pobytom v Astrály teda u mňa vyvolávali euforické stavy, no súhlasím s názorom, že pri zažívaní tohto fenoménu na každého pôsobí mnoho síce rovnakých faktorov (zákonitosti), no každý na ne reaguje svojim vlastným spôsobom – musíme si uvedomiť, že ide o svet mysle, aj keď v astrálnej projekcii môžme mať pocit, že sa nachádzame vo svete z „pevnej hmoty“ podobne, ako to zažívame v realite gravitačnej (paradoxne fyzika dokázala, že ani tu nejde o pevnú hmotu).

Preto sa aj v astrálnych projekciách (obzvlášť v tých, ktoré boli privodené spontánne) môže stať, že tie budú prebiehať podobne, ako to niekedy býva u zážitkov počas klinickej smrti, to znamená s negatívnou konotáciou.

Tomuto fenoménu hovoríme NDE-LTP.

U astrálnej projekcii tomu hovoríme „zlá skúsenosť“, ktorú ak nastane, je pre úspešnosť ďalších projekcii potrebné prijať a analyzovať!

Vyplývajúc z doteraz uvedeného sa preto netreba čudovať, ak človek, ktorý nič podobného nezažil (hoci sa aj predmetnou okultnou vedou môže teoreticky alebo aj prakticky, no neúspešne zaoberať) pristupuje k nepoznanej, teda iracionálnej stránke vedomia skepticky, pričom na tých, ktorí sú dajme tomu ako po stránke racionálnej (IQ) tak emočnej (EQ) a spirituálnej (SQ) na tom lepšie, reaguje podráždene či dokonca agresívne.

 

Viac o INTELIGENCII ako takej v článku  Inteligencie & Schopnosti

 

Schopnosť či už materiálne orientovaného vedca alebo okultného mága prijímať nové premisy je závislá od vyše uvedených faktorov inteligencie, ktorá je úmerná evolučnej vyspelosti ducha, a teda aj duše – mentálno-emocionálnej štruktúry.

 

RADA: Ak natrafíš na natvrdnutého jedinca, je dobre sa držať stranou a uplatniť pritom radu niektorých ľudových múdrosti, ako napríklad „nikdy sa nehádaj s nevedomým (blbcom), pretože tí iní (pozorovatelia) by si vás mohli ľahko pomýliť“ alebo „nehádž perly sviniam“. Doterajšie osobné skúsenosti ich reálnosť jednoznačne potvrdzujú.

 

Osobne, ak sa stretnem s názorom, ktorý s tým mojim nekorešponduje a som si istý, že diskutujúci sa mýli, i naďalej si udržiavam kvázi pozitívnu myseľ v tom zmysle, že aj keď moja kontra-argumentácia nestačí, necítim sa rozmrzený, a v pravý čas od dialógu (nie hádky) odstupujem.

Na druhej strane, ak cítim, že niekto je odo mňa na tom po všetkých stránkach lepšie, ale jeho argumenty a dôkazy som doteraz nepoznal alebo som ich z rôznych príčin odmietal, rád sa nechám poučiť a prijaté sa snažím integrovať do svojho dovtedajšieho poznania bez syndrómov rozmrzenosti, nevraživosti či dokonca agresie. A pokiaľ tieto neresti vo mne pretrvávajú, citlivo a dlhodobo s nimi pracujem.   

Zaujať uvedený (duchovnejší) postoj v nejakom spornom dialógu sa však nedá racionálnou mysľou, pretože ak raz diskutujúci v sebe tú správnu „vibráciu“ nemá, hrať sa na to, že ňou disponuje, nepostačí, aj keď sa naučí silou vôle potláčať búriace sa pocity a emócie. Ono totiž táto falošnosť sa raz prejaví, a to v oveľa negatívnejších konzekvenciách, ktoré sa už vôľou sebastredného ega zvládnuť nedajú.

K tomu, aby človek po duchovnej a emocionálnej úrovni rástol, je nutné na sebe trvalo pracovať. Nemám tým na mysli nejaký konkrétny výcvik, ktorý by v nejakom čase začal a v nejakom skončil. Ono by to potom mohlo dopadnúť tak, ako v jednom obľúbenom kreslenom seriáli nielen pre deti „A je to“. Preto mám na mysli dlhodobý seba-poznávací proces, ktorému hovoríme METAPOZOROVATEĽ. Ten z teba časom, ak vydržíš, urobí fluidného človeka. 

 

Pre tých, ktorí na sebe už po nejakú dobu pracujú: pokiaľ si o sebe myslíš, že si úlohu metapozorovateľa zvládol, ale osočovanie inými za svoje názory Ťa ešte stále dráždia a dokonca niekedy dovedú k odvete v podobnom duchu, akým na Teba útočí protivník, uvedom si, že sa zatiaľ len o zvládnutie metapozorovateľa snažíš, ale v skutočnosti si svoje záporné kvality do seba ešte neintegroval. Preto Ti neslúžia, ale naopak, ovládajú Ťa.

Vlastný progres znásilniť skokmi tigra nejde, ide skôr o pomalé, postupné stopovanie koristi systémom step-by-step, a skokom predátora dať za dielčím úspechom bodku.

Pritom všetkom jednaj so sebou ako s malým dieťaťom (jemne, citlivo ale zároveň nekompromisne), pretože psychické negácie a defekty sa generujú a tým pádom kotvia prevažne v tých (pod)osobnostiach, ktoré sú veľmi citlivé a zraniteľné, a za ktorých vznikom stoja predovšetkým traumatické udalosti odohrávajúce sa buď ešte len v prenatálnom období života alebo v detskom, ako aj v tom neskoršom, veku.

Tieto traumy potom determinujú kvality psyché dospelých po celý ich život, a to v komplexnom psychosomatickom kontexte. V ignorancii týchto vytesnených a nespracovaných udalosti minulosti je potom potrebné vidieť aj mnohé choroby so smrteľnými následkami.

Vráťme sa ale bližšie k téme „rácio verzus iracionalita“ napríklad prostredníctvom prístupu vedcov zo známeho skeptického spolku SISYFOS, ktorých vyjadrenia nielen vzhľadom k predmetnej téme môžu u niekoho vzbudzovať slušne povedané pohoršenie.

Každý má nárok na svoj názor, a to v akejkoľvek oblasti. A márnosť nad márnosť dôvodiť a vysvetľovať niekomu, kto nevidí, a cíti len vtedy, ak do neho pichneš vidličkou (z Harry Pottera).

Vedci zo spolku SISYFOS o iracionalite píšu niečo v tom zmysle, že iracionalita alebo transcendentálno predstavujú  proti-rozumovú oblasť mysle, ktorej ak sa prisúdi väčšia vážnosť než je zdravo účelná, toto u jednotlivca podnecuje jednanie nerešpektujúce (materiálne) fakty a logiku (vyplývajúcu len z materiálneho spôsobu spoznávania sveta, teda len fyzickými zmyslami), a tým vzniká jednanie (myslenie, rozhodovanie a konanie) často mylné, chybné, rozporné a neúčelné. Na základe uvedeného má teda to iracionálne negatívnu konotáciu.

Ako ďalej uvádza portál spolku SISYFOS příčiny takového iracionálního chování jsou početné, biologické i psychologické a zabývá se jimi psychologie, kognitivní věda, teorie her a jiné vědecké obory. Iracionální jsou však i mozkové procesy, které nemají pejorativní, ale zcela indiferentní povahu. Rozum a rozumné myšlení totiž tvoří jen menší část mozkové činnosti, psychiky i našeho jednání. Vedle ní existuje rozsáhlá oblasti funkcí vrozených, instinktivních, automatických, reflexních, patří sem sexualita, široká oblasti emocí a sféra umění. To vše leží mimo racionalitu, patří tedy rovněž do rámce iracionality.

Zvláštním iracionálním fenoménem je víra, ať už ve smyslu náboženském, duchovním nebo ve smyslu jakéhokoli přesvědčení nebo tvrzení nepodloženého fakty nebo důkazy (angl. „faith“ na rozdíl od „belief“, víry podložené argumenty). Taková víra je záležitostí subjektivní, nehodnotitelnou, netestovatelnou, ležící mimo oblast vědy a tedy i skepticismu. Je možné, že potřeba takové víry je i geneticky, nejenom kulturně podmíněna. Jakmile však taková víra má praktické aplikace a zasahuje do světa reálného, snaží se vysvětlit mimosmyslové vnímání, léčebné nebo věštecké úspěchy, zázraky, kruhy v polích, přistání mimozemšťanů atd., pak nutně dochází ke střetu s vědou, protože jde o fenomény testovatelné a principiálně vždy vyvratitelné. Protože skeptici považují vědu za kvintesenci racionality, stavějí ji do protikladu s iracionalitou.    

Teraz sa vráťme k téme z pohľadu už spomenutých špičkových fyzikov Izáka Newtona a Alberta Einsteina.

Newton, ako spomínajú oficiálne zdroje, založil infinitezimálny počet a formuloval prvú teóriu sily a gravitácie. Jeho objavy v matematike, optike a mechanike položili základy pre modernú fyziku.

No napriek svojím mechanistickým premisám vyhlasoval, že gravitáciu spôsobuje niečo, čo ešte on v tej dobe vysvetliť nevie.

Teda VERIL v NIEČO, čo neskôr Einstein PRIVIEDOL do REALITY!

Albert Einstein „mechanické princípy“, napríklad vo vlastnostiach šírenia svetla, vyvrátil v roku 1905 Špeciálnou teóriou relativity. Tým nahradil dovtedajšiu racionálnu Newtonovú teóriu o priestore a čase vtedy ešte do značnej miery iracionálnou (proti-rozumovou) teóriou, ktorá ale neskôr dala základ definíciám elektromagnetických polí, reprezentovaných napríklad Maxwellovými rovnicami.

Táto špeciálna teória relativity však NEZAHŔŇA gravitačnú interakciu, ktorá je v tomto prípade síce irelevantná, ale ktorá neskôr spôsobila revolúciu ako obdivu tak nevraživosti.   

O Newtonovi je dobre vedieť, že on sa okrem materiálne orientovanej fyziky zaoberal aj metafyzikou a duchovnom (čo je známe aj mimo okultistickú obec), konkrétne alchýmiou, pričom si svoje vedomosti, zrejme odlišným spôsobom ako to činil Albert Einstein, „sťahoval z Astrálu“.

Klasickí okultisti vrátane Izáka Newtona tvrdia, že všetky idey si v podstate na základe svojej duchovnej vyspelosti sťahujeme z Ákáše, hoci my sa domnievame, že na rozdiel od Alberta on to robil vedome. 

 

Či teda Einstein svoje objavy z Astrálu stiahol vedomým prístupom alebo „len“ spontánnym zábleskom osvietenia, to až také podstatné nie je.

 

Teda, aj keď Izák Newton o podstate fotónov intenzívne premýšľal, napriek tušeniu tieňa k fyzikálnej podstate sa nedopracoval, čo spôsobilo, že oficiálne navonok aj naďalej zastával dovtedajšiu premisu o mechanickej podstate Všetkého.

Myslím si, že hlavná príčina uvedeného postoja pramení z faktu, že jeho IQ (na rozdiel od vysokej EQ a SQ) nebola v tej (vibračnej) kondícii, akou disponoval Einstein, a teda aby informácie z Astrálu o duálnej podstate fotónov (častice a vlny zároveň) stiahol, musel by disponovať ráciom prinajmenšom a lá Einstein…

 

Newton teda vo svojej dobe isté už spomenuté „tušenie tieňa“ priznával, čo v preklade znamená, že uznával existenciu niečoho, čo časopriestor definuje ináč, ako len mechanistický princíp, založený na interakciách najmenších stavebných kameňov (nie duálnej podstaty stavebných kameňov vo forme vĺn a bodových objektov zároveň) hmoty. No v jeho dobe to bolo niečo ako náboženstvo, a musel prísť sám „prorok“ v tele Alberta, aby učinil „zázrak“.

Pointu uvedeného môžeme pretaviť aj do neskorších objavov takých fyzických vesmírnych fenoménov, akými sú čierne diery, kvazarypulzary, magnetary, ap.

Napríklad na existenciu „čiernych dier“ drvivá väčšina vedcov po zverejnení obecnej teórie relativity, ktorá postuluje na pilieroch zvaných gravitácia, vôbec neverila, a tento stav dokonca u niektorých pretrváva až dodnes!

 

Niektorí vedci, ktorým zrejme učarovala doba dinosaurov, sa jej akosi nedokážu zbaviť, a týka sa to nielen fyziky, ale aj napríklad neurológie, psychológie, tanatológie, psychiatrie, ap., kedy ich „zasvätenci“ dogmaticky tvrdia, že vedomie ako také generujú ako vedľajšiu kvalitu elektro-chemické procesy v mozgu, a teda… posmrtný život neexistuje. Bodka.

 

Čo sa týka uznania obecnej teórie relativity a na ňu naviazanej existencie spomenutých vesmírnych gravitačných útvarov, proti sebe stáli (a možno ešte aj dnes stoja) veľké egá jednak „pragmaticky“ zmýšľajúcich vedcov a druhú stranu tvoria tzv. veriaci idealisti, ktorí svoje teórie, podobne ako okultisti, stávajú na iracionálnych prvkov reality.

Až čas však ukázal, že práve títo iracionálni „náboženskí fanatici“ mali napokon pravdu.

Poučenie z uvedeného plynie v tom zmysle, že princíp správnosti použitia „iracionality“ a „intuície“ v ortodoxných záležitostiach zdanlivo len materiálnych záležitosti platí vo všetkých oblastiach človečenstva, teda všade tam, kde sa ako priorita používa myslenie. Ak sa tento princíp nerešpektuje, vznikajú mnohé problémy a neriešiteľné paradoxy.  

Sme svedkami, že v každom spoločenskom obore existujú ako „dinosaury“ tak tí progresívni. A okrem zdanlivo materiálne-ortodoxnej fyziky to platí aj „iracionálnej“ ezoterike, spiritualite, okultizme alebo metafyzike. Aj tam teda existujú ako „vševedovia“ tak „neveriaci Tomášovia“, ktorí všeobecne platné fyzikálne, metafyzické a duchovné zákonitosti spochybňujú a zosmiešňujú, čím len poukazujú na svoje nedokonalosti alebo dokonca defekty duše.

Teda aj „osvietení“ guruovia či „okultní mágovia“ si podobne ako materiálne orientovaní vedci svojím myslením a emóciami vytvárajú akýsi príbeh Alenky v ríši divov, ktorý však na rozdiel od originálneho príbehu pojednáva o fikciách, prameniacich zo sebaklamu. A tak ich fyzická a astrálna realita je postavená na falošných premisách.

 

V akejkoľvek oblasti, či už sa jedná o realitu parapsychologickú alebo ortodoxne materiálnu, je dobré si uvedomiť, čo podlieha čomu, čo s čím súvisí a čo je bytostne čomu nadriadené a čo je podriadené. Totiž, ako som doteraz naznačil, nič nie je také, ako sa zdá. To, čo považujeme za fyzické, čisto fyzickým napokon nie je, a to, čo považujeme za duchovné a metafyzické, ak sa do problému ponoríme vlastným vedomím zistíme, že o iracionálnu oblasť vôbec nejde. Ide len o teoretickú a empirickú nevedomosť.    

 

 

Zhrnutie a záver

Doterajšia okultná prax ma okrem iného poučila aj v tom zmysle, že snaha o uznanie existencie iracionality je samé osebe iracionálne, nakoľko pre iracionálnosť by sa hodilo skôr pomenovanie neobjavené, nevedoménepochopené.

A pokiaľ by som pojem iracionálny predsa len chcel použiť, jednalo by sa skôr o nezadefinované racionálne obsahy psyché jedinca či kolektívu, ktoré vznikli či už z popudu patologického alebo zdravého fantazírovania. Tým sa vyznačujú predovšetkým naše malé ratolesti. Keď si niekto vysníva lietajúceho ružového slona, motivácia síce môže byť rôzna, ale astrálna objektivita je pritom reálna – v astrálnej projekcii toho „slona“ môže každý stretnúť.

Len je rozdiel, či toho slona stvoril Stvoriteľ alebo „len“ človek.

A v čom by ten rozdiel spočíval?

Nuž, keby ho bol stvoril Stvoriteľ, zrejme by „slon“ mal opodstatnenie aj v nadväznosti v zmysle energetických interakcii medzi všetkými rovinami existencie, teda ako mentálnej, tak astrálnej, éterickej a fyzickej.

Pokiaľ však ide len o fantáziu dieťaťa, tento „slon“ má opodstatnenú existenciu vo všetkých možných aspektoch len pre to samotné dieťa, hoci ako som už spomenul, slona by mohli zaregistrovať ako jasnovidci tak astrálni cestovatelia.  

Pre niekoho je teda aj racionálna realita iracionálna a naopak, iracionálne sa môže časom stať racionálnym. Ako som už uviedol, všetko závisí len od hĺbky poznania.

 

Súvisiace články  
Inteligencie & Schopnosti
 
Vnímanie v rôznych prostrediach reality

Šaman o negatívách pozitívneho myslenia
 
Duchovia najmocnejších objektov Vesmíru
 
Progres a odpor v duchovno-magickom zrení
 
Len vnímaj a nemysli…

Je Astrál len stokou ľudskej mysle?
  
O energiách

Svetlo a Temnota. Kto má v súboji navrch?

Svet duchov – fantázia či realita?

Život po smrti fyzického tela
  
Ako sa naučiť astrálne cestovať?
 
Cvičenia astrálnej projekcie

Služby v astrálnej projekcii
 
Podstata astrálneho cestovania
Astrálny výlet do hlbín oceánu
 
Učení mravenčího ducha
  
Šamanská cesta za duchom Slnka
 
Prax s lunárnymi  inteligenciami

Len vnímaj a nemysli…
 

Premena
zen a osvietenie 
Astrálne larvy
 
Opresia, Obsesia a Posesia
  
V Ríši prírodných duchov
  
Temné ja

Vaše otázky, naše odpovede
Praktické spojenie so Stvoriteľom 
   
Odporúčaná magická
 literatúra 
Spoločný oheň našich duší 

Astrál počas života a po ňom

 

Artemius

Red circle and pentagram on a black background