Michio Kaku

Michio Kaku Čaká nás toľko zázrakov

WEB_Michio_Kaku_Presentation-1024x682

Michio Kaku sa snaží uskutočniť to, čo Einstein nedokázal: objaviť fyzikálnu rovnicu, ktorá by opisovala celý vesmír. Okrem toho nadchýna milióny čitateľov a televíznych divákov rozprávaním o multiverzách, hyperpriestore a prekvapivých (i šokujúcich) víziách budúcnosti.

WEB_MICHIO_KAKU_maxresdefault

Ako vyzerá jeho každodenná práca? Budete prekvapení. „Moja manželka si myslí, že sa deje niečo zvláštne, pretože sa celé hodiny pozerám von oblokom,“ hovorí japonsko-americký profesor teoretickej fyziky a jeden z najpopulárnejších vedcov súčasnosti, Michio Kaku (1947). „To je všetko, čo robím. Hrám sa s rovnicami v mojej hlave.“

WEB_MICHIO_KAKU-gendlermr-1024x710

Urýchľovač častíc

O vedu sa začal zaujímať už ako osemročný. „Všetci vtedy hovorili, že zomrel nejaký veľký vedec. Bolo to, akoby zrazu umrel Michael Jackson,“ spomína charizmatický fyzik. Najviac zo všetkého ho zaujala fotografia pracovného stola onoho vedca, ktorú zazrel v novinách. Popis pod fotografiou uvádzal, že tam leží nedokončený rukopis najvýznamnejšieho vedca súčasnosti. „Bola to pre mňa záhada,“ hovorí Kaku. „Čo len mohlo byť v tej knihe? Čo mohlo byť také obrovské, že to nedokázal dokončiť najväčší mysliteľ sveta?“

Vedcom, ktorého smrti venovali médiá toľko pozornosti, bol, samozrejme, Einstein a ako Michio neskôr zistil, nedokončenou knihou na stole bola Jednotná teória poľa, nedokončený pokus o „teóriu všetkého“. „Nevedel som, čo to bolo, nevedel som, kto bol ten muž. Iba som vedel, že to bolo veľmi dôležité. Napadlo mi, že je to ako dobrodružný príbeh.“ Aj preto záujem o fyziku v ňom neskôr nikdy nevyhasol. Práve naopak.

Changing projections of portraits showing physician Albert Einstein are on display in the staircase of the Historical Museum in Bern, Switzerland, on Tuesday, June 14, 2005. To mark the centenary of the discovery of the relativity theory in Bern, the Historical Museum in Bern, in cooperation with the Einstein Archive of the Swiss National Library, will present the special exhibition "Einstein 05" from June 16 to April 17, 2006. (AP Photo/Keystone, Monika Flueckiger)

Syn japonských imigrantov vďaka nadšeniu pre vedu upútal už o pár rokov neskôr na Národnom vedeckom veľtrhu pre stredné školy. Kým jeho rovesníci prezentovali jednoduché modely bublajúcich sopiek či slnečnej sústavy, on všetkých prítomných šokoval urýchľovačom častíc. Svojpomocne ho zmajstroval v garáži rodičov. Chcel údajne nič iné – len vyprodukovať lúč gama žiarenia dostatočne silný, aby vytvoril antihmotu! Prítomného fyzika Edwarda Tellera mladý talent očaril do takej miery, že mu zariadil štedré štipendium, ktoré krylo prvé roky štúdia na prestížnej Harvardskej univerzite.

WEB_MICHIO_KAKU_maxresdefault-1-1024x576

Pán svojho osudu

V tínedžerskom veku sa vykryštalizovalo nielen Kakuove profesionálne smerovanie, ale aj jeho veľké hobby – popularizácia vedy. Keď sa rozhodol dokončiť Einsteinovo dielo, mladý Michio navštívil miestnu knižnicu, aby si prečítal všetko dostupné o Jednotnej teórii poľa. Ibaže nič nenašiel. „Nebolo tam vôbec nič. Povedal som si preto, že keď vyrastiem a budem vedcom, napíšem knihy pre takých, ako som bol ja – veľmi mladých, ktorí sa dopočujú o veľkých ideách a navštívia knižnicu, aby sa o nich niečo dozvedeli.“ Neskôr si uvedomil, že hoci existuje množstvo ľudí, ktorí píšu o vede, títo žurnalisti nerobia výskum. „Ja som výskumník, viem presne, kde začína výskum a kde špekulácie… Potrebujete niekoho, kto je odborník v oblasti prelomových výskumov, aby ste mohli bežným ľuďom vysvetliť tieto koncepty.“

Za svoje charizmatické vystupovanie vďačí nielen talentu, ale aj tréningu. V čase, keď vyrastal, bojovalo sa vo Vietname a  napokon musel vstúpiť do armády aj on. Vtedy si uvedomil, že bežný človek je odkázaný na milosť a nemilosť iných ľudí. „Ak chcete byť pánom svojho osudu, musíte sa stať verejným rečníkom,“ hovorí a jedným dychom dodáva: „Verejnosti nezáleží, či ste iba potravou pre delá, alebo nie. Ale ak máte doktorát, ak ste vedcom a ak viete dobre rečniť, ľudia vás budú počúvať. Môžete byť pánom svojho osudu.“

Photo: ED RITGER Michio Kaku in Palo Alto CA

Šošovky s internetom

Po skončení univerzitného štúdia jeho hviezda rýchlo stúpala. Najprv vo vedeckých kruhoch vďaka desiatkam prác, zameraných na teóriu strún a neskôr na hľadanie teórie všetkého. V polovici 90. rokov si jeho knihu Hyperpriestor (1994) všimla aj laická verejnosť. Stal sa z nej bestseller. Zakrátko sa Kaku stal pevnou súčasťou azda všetkých významných dokumentárnych programov, ktoré sa týkali fyziky alebo vesmíru. Okrem toho sa začal viac venovať víziám technologického pokroku budúcich dekád a stáročí a zaradil sa medzi popredných svetových vizionárov budúcnosti vedy a techniky. Ibaže on nebol ako množstvo samozvaných „futuristov“ či „futurológov“, ktorí sa len zaujímajú o sci-fi, resp. sci-fi sami píšu. Kým ich predpovede (často až príliš očividne) čerpajú predovšetkým z fantázie, Kakuovým víziám predchádza dokonalé oboznámenie sa s fyzikou na hrane technologicky možného.

Ako teda bude vyzerať budúcnosť podľa profesora fyziky? Prinesie napríklad replikátory alebo „zlepovače“ molekúl, schopné vytvoriť čokoľvek, čo sa nám zachce, podobne ako príroda prostredníctvom zložitých chemických reakcií v konečnom dôsledku premení „mäso a zeleninu na bábätko“. Taktiež sa očakáva, že o sto rokov bude inteligencia všadeprítomná tak, ako v súčasnosti elektrina. A takmer všetko, čoho sa dotkneme, bude pripojené na internet. „Ráno sa prebudíte, nasadíte si inteligentné kontaktné šošovky… a budete online. Informácie, filmy, virtuálna realita, bude v nich všetko,“ predpovedá japonsko-americký vedec.

WEB_MICHIO_KAKU_String-Theory-Digital-Colorfull-1024x576

Toalety namiesto lekárov

„Povaha medicíny sa bude meniť zo snahy zachraňovať životy na dosiahnutie dokonalosti,“ vyhlasuje. Ľudských chirurgov nahradia mikrostroje menšie, ako bodka na konci tejto vedy. Prístroje magnetickej rezonancie sa zmenšia na veľkosť mobilného telefónu – vlastniť ich bude môcť každý z nás. A keď si ublížime, pomoc privolajú senzory v našom oblečení. Dokonca vraj úplne porazíme smrť. Pomocou genetických opravných mechanizmov sa nám najprv podarí bojovať proti starnutiu tak, že zabránime bunkám, aby sa opotrebovali. Taktiež budeme bez problémov schopní regenerovať celé orgány alebo ich nahrádzať „vypestovanými“. „Na chemoterapiu sa budeme pozerať podobne, ako sa dnes pozeráme na liečenie pijavicami z predminulého storočia,“ konštatuje Kaku. Mimochodom, rakovinu odhalíme skôr, než sa v tele objaví prvý tumor a rovnako včasne odhalíme, ba dokonca vyliečime mnohé ďalšie ochorenia vďaka toaletám. V budúcnosti budú kontrolovať obsah našich výlučkov a zisťovať potenciálne náznaky ochorení. Tzv. DNA čip totiž v záchodoch zanalyzuje naše enzýmy, proteíny aj gény.

WEB_MICHIO_KAKU_img_7172-1024x546

Vzbura strojov

„V súčasnosti máme roboty inteligentné asi ako šváb,“ hovorí a Kaku tým má na mysli „lobotomizovaného, hlúpeho švába“. O niekoľko desaťročí podľa neho roboty dosiahnu inteligenciu potkana a neskôr mačky alebo psa. A potom opice. „V tom momente by sme im mali do mozgu vložiť čip, ktorý ich vypne, keď sa im zjavia vražedné myšlienky,“ varuje. V bode, kedy roboty dosiahnu inteligenciu opíc, zjaví sa aj ďalší problém. Začne vznikať sebauvedomenie a vlastná agenda strojov. „Mechanická opica sa môže rozhodnúť, že jej záujmy sa líšia od tých našich a v tom momente sa môže stať pre ľudí nebezpečnou.“ A ukazuje sa aj iný dôvod na obavu. Mnohé veľké technologické pokroky má na svedomí armáda – či už GPS alebo samotný internet – a existuje preto obava z robotov špecializovaných na lovenie ľudí. Pokiaľ sa takéto roboty dostanú do nesprávny rúk, alebo sa vymknú spod kontroly, hrozí katastrofa.

Dr. Michio Kaku as seen on the Lightsaber episodes of Physics of The Impossible.

Božská úroveň

Odmenou za stav, že sa nám podarí vyhnúť katastrofe, bude podľa Kakua dosiahnutie takej úrovne vyspelosti, akú by sme dnes nazvali božskou. Pripomína, že naši predkovia spred roku 1900 sa priemerne nedožívali ani päťdesiatky a cestovali na vozoch ťahaných koňmi. „Pokiaľ by nás títo ľudia videli s mobilmi na ušiach, s Facebookom na obrazovkách a pri cestách lietadlom, považovali by nás za čarodejníkov,“ smeje sa vedec a dodáva, že od čarodejníkov nie je ďaleko k bohom. Keď nazrieme do mytológie, vidíme, že Apolón čerpal neobmedzenú silu zo Slnka, Zeus sa menil na iné bytosti, Venuša mala dokonalé telo. „Bohovia dokážu pohybovať objektmi iba silou mysle, meniť objekty a mať perfektné telá. Naši vnuci budú schopní toho istého.“ Umožnia to vraj biotechnológie ako genetické inžinierstvo. Ale nielen ony. „Budeme mať avatarov. Tí budú mať všetky schopnosti, ktoré sme kedy chceli – budú perfektní, nadľudskí, krásni.“ A budeme ich môcť poslať na reálny či virtuálny výlet napríklad na Mesiac. No zachováme si možnosť vypnúť ich a vrátiť sa späť do normálneho stavu. „Bežný človek nebude nevyhnutne chcieť stať sa Supermanom natrvalo, ale možno sa mu zapáči byť Supermanom na poobedie,“ vysvetľuje Kaku a tvrdí, že aj v ďalekej budúcnosti ľuďom dobre padne zájsť si na pivo s priateľmi ako bežný človek.

WEB_MICHIO_KAKU_AlienInvasion-1024x576

Návšteva z vesmíru

Budúcnosť však nemáme len vo vlastných rukách. Do úvahy treba brať aj možnú existenciu vyspelých mimozemských civilizácií v iných končinách Mliečnej cesty. Preto Kaku volá po obozretnosti – mali by sme rátať s možnosťou, že raz prídeme do kontaktu s civilizáciou, čo bude celé milióny rokov pred nami, teda na úrovni, pri ktorej sa technológii otvárajú celkom netušené možnosti. Taktiež varuje pred naivnými predstavami o prvom kontakte. „Ak narazíme na mravenisko, skloníme sa ku mravcom so slovami ´Nesieme vám jadrovú energiu a biotechnológie, zaveďte nás za vaším vodcom!´? Alebo nás ovládne potreba pár ich prišliapnuť?“ Zároveň však upokojuje: „S najväčšou pravdepodobnosťou ale ani nie sme v ich pozornosti. Sme skrátka príliš bezvýznamní, aby sa pokúsili o formálny kontakt.“ A ak ku nemu dôjde, za najpravdepodobnejší scenár považuje celkom neosobnú návštevu: „Mimozemšťania budú mať zrejme drobné robotické výskumné sondy, schopné sebareplikácie, ktorými budú skúmať vzdialené kúty galaxie. Takže namiesto vesmírnej lode Enterprise a obrovských vesmírnych plavidiel budú skúmať vesmír drobnými strojmi. Jedna taká by mohla pristáť aj na našom trávniku bez toho, aby sme si to všimli.“

Budú mimozemšťania zlomyseľní, alebo priateľskí? Viacerí jeho kolegovia (napríklad Stephen Hawking) prezentujú katastrofické scenáre takéhoto stretu, no on upozorňuje, že vychádzajú zo spôsobu, akým sa pre stáročiami ľudia správali k iným ľuďom. A to nám veľa o správaní vyspelej mimozemskej civilizácie podľa neho nepovie. Neobáva sa ani situácie, že sa nám pokúsia vziať Zem kvôli ťažbe nerastných surovín. Poukazuje na fakt, že vo vesmíre existujú miliardy neobývaných planét, plných cenných surovín. „Možno budú dobrí. Napokon, mali milióny rokov, aby sa vzdali agresívnych sklonov.“

WEB_MICHIO_KAKU_multiverse-2-1024x734

Zázračný mozog

Vo svojej najnovšej knihe „Budúcnosť mysle“ zameral Kaku pozornosť na budúce prepojenie ľudskej mysle a technológií. V nej predkladá scenár, podľa ktorého vďaka lavíne nových výskumných techník neurovedy prestane byť ľudský mozog záhadou a staneme sa schopní manipulovať zložky vedomia podobne, ako dnes manipulujeme elektrónmi v našich digitálnych zariadeniach. „Fascinuje ma povaha vedomia,“ hovorí. „Mozog je najzložitejší objekt v slnečnej sústave, o ktorom vieme. Možno dokonca v celom našom regióne galaxie.“ Objav  magnetickej rezonancie prirovnáva k objavu teleskopu, ktorý odhalil mytológiou opradený vesmír a zahnal povery o tom, ako funguje. „Lavína nových výskumných nástrojov nám umožnila skúmať povahu mysle ako takej.“

WEB_MICHIO_KAKU_Efal.Sayed_-1024x682

Taktiež pripomína, že v prípade myší sa nám už podarilo premiestniť spomienky z hlavy jedného jedinca do hlavy iného, a tak je na spadnutie éra, kedy budeme nahrávať ľudské spomienky do hlavy niekoho iného – stimulovaním rovnakého vzorca aktivity mozgových buniek. Hovorí aj o prístrojoch bezdrôtovo napojených na naše mozgy, ktoré budú schopné čítať a prenášať naše myšlienky. „Do polovice tohto storočia budeme mať k dispozícii Mozog č. 2, náhradnú kópiu mozgu,“ predpovedá. Zmapovaním tzv. konektómu (čiže rozloženia všetkých nervových spojení v ľudskej hlave) a jeho zrekonštruovaním v počítači budeme vraj schopní zdigitalizovať ľudské vedomie. Kaku tak zároveň predpovedá objavenie posmrtného života – lepšie povedané: jeho vytvorenie: „Naše vedomie nebude musieť zomrieť spolu s naším telom. A toto vedomie budeme môcť umiestniť na laserové lúče a vyslať do vesmíru.“ Prenášať vedomie pomocou laserových lúčov naprieč vesmírom by podľa neho mohlo byť najefektívnejším spôsobom objavovania vesmíru. „Čaká nás toľko zázrakov…“ nadchýna sa vizionársky výskumník.

WEB_MICHIO_KAKU_Evolución_Universo_WMAP-1024x737

Michio Kaku

* Je ženatý, má dve dcéry (Alyson a Michelle).

* Hoci je vyťažený popularizáciou vedy prostredníctvom kníh, článkov či účasťou v rôznych televíznych a rozhlasových programoch, naďalej pracuje ako profesor teoretickej fyziky na newyorskej univerzite.

* Jeho prvý bestseller – Hyperpriestor – vyhlásil denník The New York Times za jednu z najlepších vedeckých kníh roka.

* Bestsellermi sa stali všetky jeho posledné štyri knihy.

* Je spoluautorom strunovej teórie poľa.

* Celkovo (ako hlavný autor alebo spoluautor) publikoval takmer 200 vedeckých prác na témy ako supersymetria, hadróny, supergravitácia či teória superstrún.

* Najviac úsilia dnes venuje snahe o vystavanie „teórie všetkého“, ktorej by sa podarilo zjednotiť gravitáciu, elektromagnetizmus a silnú a slabú interakciu.

* Medzi jeho hobby patrí krasokorčuľovanie – vďaka nemu stretol svoju manželku.

WEB_MICHIO_KAKU_space_33-1024x768

Knižné publikácie

* Ďalej ako Einstein (Beyond Einstein, 1987; česky v roku 2009), spolu s Jennifer Thompsonovou

* Hyperpriestor (Hyperspace, 1994; česky v roku 2008)

* Vízie (Visions, 1998)

* Einsteinov vesmír (Einstein’s Cosmos, 2004; česky 2005)

* Paralelné svety (Parallel Worlds, 2004; česky 2007)

* Fyzika nemožného (Physics of the Impossible, originál aj český preklad 2008)

* Fyzika budúcnosti (Physics of the Future, 2011)

* Budúcnosť mysle (The Future of the Mind, 2014)

Dušan Valent
foto SITA, NASA, archív

Dr. Michio Kaku – Next World in 2030 [Best documentery]

 

Michio Kaku: Is God a Mathematician?

 

Michio Kaku: Consciousness Can be Quantified

 

Michio Kaku: What Is Déjà Vu?

 

Michio Kaku on the Science of Dreams

 

Dr. Michio Kaku: UFOs Are Real

Michio Kaku: The Universe in a Nutshell


Úprava
:

Artemius

Red circle and pentagram on a black background