Astrálny výlet do hlbín oceánu

Astrálny výlet do hlbín oceánu

WEB_SHARK




Keďže praktizujem  astrálnu mágiu, už dlhšie som túžil si zacvičiť živly podľa Františka Bardona v ich prirodzenom prostredí, teda počas astrálnej projekcie. A tak sa po čase aj stalo.

Raz, keď sa mi astrálna projekcia zadarila presne podľa očakávania a ja som sa po exteriorizácii astrálneho vedomia vznášal nad hladinou mierne zvlneného oceánu, rozmýšľal som, či ísť alebo neísť na jeho dno a pozrieť, či tam neobjavím niečo zvláštne. Dno som takto ešte neskúmal a naozaj ma to tam ťahalo, hoci na druhej strane ma zneisťovalo povedomie o tom, že by sa pokojne mohlo nachádzať aj niekoľko kilometrov pod hladinou, pričom aj pomyslenie na samotnú cestu k jeho dosiahnutiu naprieč temnotou už teraz vyplavovalo do mojej „krvi“ dostatok adrenalínu.

Naviac som si nezadovážil ani potrebnú výbavu k expedícii takého rozsahu, napríklad vo forme podmorského plavidla či špičkovej potápačskej techniky, ktorá by však v reáli aj tak bola k ničomu, pretože do hĺbky niekoľkých kilometrov, napríklad k takému Titaniku, sa dostaneš len v špeciálne upravenej ponorke.

Keby som cestoval mentálne, mohol by som si oceán vysvietiť napríklad púhou predstavou, no mentálna projekcia je na hony vzdialená fyzickému prežívaniu, akým napríklad už také astrálne cestovanie disponuje. No na druhej strane, v astrálnej projekcii musíš napríklad na také vysvietenie svojho okolia v oceáne použiť naozaj obrie množstvo živlovej energie, čo vyžaduje už skutočnú okultnú zručnosť alebo dlhodobú astrálnu prax.

Ako spomínam inde, mentálna projekcia, odohrávajúca sa taktiež v 3D formáte, sa od astrálnej líši práve tým, že v nej nemôžeš interagovať tak, ako by si bol vo fyzickom tele. V mentálnom tele interaguješ v rámci mentálneho (duchovného) prostredia zhusteným svetlom, ktoré však nemá nič spoločné so živlom oheň, ktoré je svetlom horúcim a teda ide o úplne inú formu energie. Ak by si si želal v mentálnom tele pôsobiť na svet astrálny alebo nebodaj fyzický, mohol by si tak učiniť len prostredníctvom studeného svetla. No v astrálnom tele už môžeš pôsobiť živlami a/alebo ich fluidami. Ide o rádovo neporovnateľný energetický potenciál, ktorý si vie poradiť aj so samotnou gravitáciou a teda časopriestorovými objektmi!

Napriek tomu všetkému som sa k zostupu napokon odhodlal a pre istotu som do vĺn temného oceánu vpálil s predstavou, že som asteroid, a všetci sa teda traste!!!

No po dopade na hladinu a snahe dosiahnuť dno čím najrýchlejšie, aby som sa zbavil desivej čiernoty okolo mňa a s ňou spojenou desivou neistotou, som sa cestou na dno začal postupne viac a viac zneisťovať a spomaľovať, až som sa v neurčenej hĺbke a modravej temnoty navôkol úplne nezastavil. Celý v napätí som sa točil okolo svojej osy a obzeral sa, očakávajúc ani presne neviem čo…

WEB_SHARK_1193274892_a82cfbfcee

Po chvíli, keďže sa nič nedialo, som sa ako tak upokojil a tak zaujal zvislú polohu, teda aspoň sa mi to tak zdalo, pretože vo vesmíre vody bez akéhokoľvek pevného bodu som určiť svoju polohu voči hladine a dnu nevedel. No ako skúsený potápač som poznal fígeľ, ako to zistiť a tak som tento problém vypustil z hlavy. Napokon ma ovládol celkom príjemný pocit a ten ma naviedol na cvičenie, inšpirované Františkom Bardonom – ovládnutie vodného živla jeho dýchaním.

Cvičil som presne podľa návodu, ale po čase mi tá temná modrá, rozprestierajúca sa všade navôkol, opäť vnukla nepokoj. Neurčitý pocit strachu ma prinútil, aby som počas cvičenia robil pomalé piruety, čím som lepšie sledoval nevyspytateľné okolie.

V tom som zbadal na pozadí v diale akoby nejaký tieň, ktorý s okolím kontrastoval. Uprel som zrak tým smerom a popritom som stále prevádzal cvičenie. No po malej chvíli som o tom, čo som videl, začal mať dojem, že je to skutočné a nielen nejaký prelud. Musím upozorniť, že astrálny zrak sa ako taký od fyzického moc nelíši a nemá nič spoločné s jasnovidením, ktoré by samozrejme záhadu okamžite rozriešilo!

V cvičení som však neustával, no vtom som uvidel, ako sa nejaký, už evidentne vyzerajúci tieň, blíži mojim smerom… a doriti, je to tu – moja nočná mora, ktorá ma občas pochytí behom fyzického potápania na šírom mori, sa, ako vidím, stáva realitou. Uvedomoval som si, že sa to deje len astrálne, no zároveň som už aj o tom začal pochybovať, čo keď je všetko napokon úplne ináč a ja som tu fyzicky?!

Začala ma chytať panika, keď som uvidel, ako sa tmavomodrý tieň zmenil na jasné kontúry žraloka bieleho, ktorý sa s otvorenou tlamou blížil priamo ku mne! Astrálne som sa pripokakal, čo je asi to isté ako fyzicky. 

Žralok bol vskutku majestátny, a ja som si vtedy tragicky uvedomil, že sa nepozerám na nejaký diel prírodopisného filmu na obľúbenom televíznom kanále, ale že sa dívam priamo do krutej reality. Bol som dosť paralyzovaný nato, aby som niečo zmysluplne urobil. Napadlo ma síce v rýchlosti urobiť okolo seba magický ohnivý kruh, dať sa do svetelného vajíčka ap., no to všetko sa udialo len v mentálnej rovine a na astrálnu nemalo žiaden vplyv. Žralok to mal na háku!

Uvažoval som aj o tom, ako rýchle utiecť, no nevedel som, kde sa voči dnu alebo hladine nachádzam – bol som v stave beztiaže, akoby vo fyzickej realite. Medzitým sa ozruta priblížila ku mne tak tesne, že som cítil hmýrenie vody, spôsobujúce jeho drsná koža. Preplával okolo mňa takmer na dotyk a akoby som tam ani nebol, plával ďalej…

Uf! Ale som si vydýchol! A akonáhle sa začal vzdiaľovať, dostal som sa do turbulencií spôsobené jeho monumentálnym telom…

V okamžiku, ako sa mi vrátila schopnosť pohybu, som vystrelil naprieč modravou s tým, že musím nájsť hladinu. Vizualizácia finty, ktorú používajú potápači – pustenie nejakého predmetu, ktorý vždy padá ku dnu alebo vyfúknutie dýchacej zmesi, ktorá vždy stúpa k hladine – mi nefungovala, a tak som tmavomodrým svetom letel a letel, a nič som nenachádzal. Začal som teda meniť smery, pričom som musel udržiavať jeden dostatočne dlho, aby som zistil, kedy sa modravá farba začne meniť na jasnejšiu či tmavšiu, čo by nasvedčovalo, že plávam buď k hladine alebo ku dnu. Keď som konečne určil správny smer, letel som k rozjasňujúcim sa masám vody pomerne dlho, až napokon som k hladine dorazil pod riadne šikmým uhlom. Z pod hladiny som sa do ovzdušia vzniesol ako strela vypustená z ponorky, a čo najkratšou cestou som padil domov – do nič netušiaceho hmotného tela, ktoré si zatiaľ zrelaxované ležalo na pohovke…

WEB_SHARK_d56bd

Po návrate do tela som ešte dlho pociťoval efekt, ktorý som mával pri reálnom pobyte v morskej vode – bol som jej plne nasýtený a v ústach a dutinách som reálne pociťoval slanú jodidovanú príchuť…


Artemius

Red circle and pentagram on a black background