Astrál počas života a po ňom

Astrál počas života a po ňom

Najväčším hriechom je vzdanie sa autority seba samého v prospech inej, pričom jedno je, či nebeskej alebo pekelnej…

 

Tento článok je napísaný na základe štúdii zážitkov svetových astrálnych cestovateľov, potom niektorých tých, čo zažili NDE či LTP, pričom vlastné astrálne cesty toto všetko len potvrdili.

Astrál ako taký je jedinečnou dimenziou, ktorá má priamy vzťah ako k životu v hmote tak k životu po živote. Povedzme si prečo:

Astrálna dimenzia sa rozprestiera od vibrácií definujúce gravitačnú realitu až po vibrácie, definujúce svet mentálny. Je podobne ako aj svet fyzický, či z druhej strany úrovne jemnejšie, „utkaný“ zo Svetla, preto neobstoja tvrdenia, že Astrál je nejakou podradnou dimenziou.

Svetoznámy okultista František Bardon o nej povedal, že „človek dosiahne svojej dokonalosti, svojej najvyššej magickej zrelosti, svojho spojenia s Bohom, jedine v nadzemskej, teda astrálnej zóne.“ František Bardon vo svojich dielach ďalej tvrdí, že v uvedenej súvislosti najvyššie úrovne Astrálu pozostávajú z „vibrácií božskej emanácie“.

Všeobecne sa má zato, že každá hlavná dimenzia, akými sú fyzická, astrálna, mentálna, bodhická, atmická, monadická a božská pozostáva zo siedmych rovín, z ktorých každá ďalej disponuje siedmymi podrovinami, a každá z nich v sebe naviac poníma bezpočet autonómnych subrovín. A ako je uvedené, týka sa to aj Astrálu. 

V rámci západnej tradície mágie používame len tri roviny existencie, a to fyzickú, astrálnu a mentálnu. Ostatné vyššie uvedené roviny sú teda synonymom rovín astrálnej a mentálnej.


Faktom je, že po smrti fyzického tela odchádzame do dimenzie astrálnej!

Môže zato astrálne telo, ktoré prípadnej snahe dostať sa do roviny jemnejšej vibrácie dôkladne bráni. Spôsobuje to nekompatibilita vibrácií astrálneho tela s vibráciou vyšších úrovní. A astrálneho tela sa svojvoľne zbaviť nemôžme, teda okrem násilného pretrhnutia astrálnej matrice, čo by sa však považovalo za karmicky veľmi negatívny akt, akým je napríklad samovražda tela fyzického.

Rád zmienim fakt potvrdený vlastnou skúsenosťou, ktorý korešponduje s oficiálnou okultistickou paradigmou: počas života v hmote sa do vyšších dimenzií, než bežne vibrujú naše astrálne a mentálne telá, dostať projektovaním môžeme, no po smrti fyzického tela už nie. Počas života máme tú výhodu, že v rámci zrejme inkarnáčnej výuky je nám zapožičaná možnosť pohybovať sa aj v dimenziách vibračne ináč nedosiahnuteľných. Ide o oblastí vyššieho astrálu, rovinu mentálnu, bodhickú a atmickú, hoci väčšina filozofií tieto dimenzie, ako už bolo uvedené, pripisuje na vrub astrálnej a mentálnej. V prípade Astrálu sa jedna o jeho najvyššie sféry a v prípade mentálnej roviny rovnako. V tomto prípade mentálna rovina v sebe poníma aj dimenzie monadickú a božskú, a teda priamo „hraničí“ s rovinou kauzálnou, čo je v podstate nižšia vibračná zóna Ákáše. Aj Ákáša totiž pozostáva zo spektra vibrácií od do. Niekedy sa božská dimenzia považuje za Ákášu. V tomto pomenovaní ale aj v iných aspektoch duchovna bohužiaľ panujú značne nepresnosti a nezhody. Tie však na závadu praktizujúcemu mágovi nie sú.   

Po ukončení inkarnácie sa každý jeden z nás nachádza v tej rovine existencie, ktorá rezonuje s vibráciou našej duše, teda astrálneho tela. Na návštevu však už môžme chodiť len do nižších oblasti Astrálu, a tiež do astrálu reálneho času, čo predstavuje zrkadlenie fyzického vesmíru, kedy nás fyzickí ľudia môžu vnímať ako duchov. Výhody astrálnych cestovateľov, ktorí po opustení hmotného tela môžu cestovať aj do oblasti vyšších než ako sami v základe vibrujú, teda až do atmickej roviny, strácame. Prečo je tomu tak, nevieme. Z praxe astrálnych cestovateľov sa vie, že naši zomrelí priatelia možnosti navštevovať nižšie svety bohato využívajú. Preto ich tak často našimi zmyslami zaznamenávame. 

 

Vibračná štruktúra vedomia – sumarizácia

Roviny existencie sú nasledovné:

  • Fyzická – terajšia fyzická projekcia
  • Astrálna (emocionálna) – náš domov po živote v hmote
  • Éterická – prechodová oblasť z Astrálu do sveta fyzického
  • Mentálna (duchovná) – projektovať sa môžeme len počas života
  • Bodhická (Buddhická) – projektovať sa môžeme len počas života
  • Atmická – projektovať sa môžeme len počas života
  • Monadická – nemožno sa projektovať a ani v nej po smrti pobývať
  • Božská – nemožno sa projektovať a ani v nej po smrti pobývať
  • Kauzálna = Ákáša (rovina existencie + rovina bytia), z ktorej povstali živly, pomocou ktorých vedomie Stvoriteľa nižšie svety odlúčenosti vystavalo, a prostredníctvom nižších vibračných tiel v nich založilo individuálne existencie:
  • telo božské pre pobyt vedomia v dimenzii božskej
  • telo monadické pre pobyt vo svete monadickom
  • telo atmické pre pobyt vo svete atmickom
  • telo bodhické pre pobyt vo svete bodhickom
  • telo mentálne pre pobyt vedomia vo svete mentálnom
  • telo astrálne pre pobyt vo svete astrálnom
  • telo gravitačné pre pobyt vo svete fyzickom


Ďalej platí, že vedomie každého z nás – vyššie Ja alebo duch – sa štrukturálne rozprestiera naprieč celým spektrom vibrácií vyššie uvedených rovín tak, že pre každú zmienenú rovinu existencie náš duch vytvoril rovnakým princípom, ako to urobil aj Stvoriteľ so svojím vedomím, svoju kópiu, ktorá sa od iných kópií líši len svojou vibráčnou hodnotou tak, aby každá z nich korešpondovala s vibračnou hodnotou tej ktorej dimenzie. Tieto vibračné tela – podosobnosti ducha – sa teda od seba líšia hodnotami vibrácií podobne, ako to je aj u jednotlivých hlavných rovín a ich subrovín. Viac o tom popisujem v článku nižšie. 

Ináč povedané, vedomie nášho ducha (či vyššieho Ja) sa roztrieštilo do fragmentov, z ktorých každý jeden ešte stále predstavuje kvalitu ducha ako celku, len sa od seba líšia hodnotou vibrácie. A vedomie ducha či vyššieho Ja tak každým jedným fragmentom obsadilo každú jednu rovinu a jej podroviny tak, aby duch či vyššie Ja mohlo v tejto rovine pobývať a získavať skúsenosti, potrebné pre svoju evolúciu. To sa týka aj fyzickej hmoty, kde fragment ducha či vyššieho Ja vytvoril a obsadil telo fyzické, a z tohto jediného fragmentu potom vzniklo množstvo podosobností – ďalšie fragmenty podvedomia a nadvedomia tak, aby tvorili jeden ucelený psychosomatický systém, ktorého najvyššou dištanciou nie je Stvoriteľ, ale vlastný duch či vyššie Ja. A tento atribút je, ako je už spomenuté, súčasťou vedomia Stvoriteľa. To teda znamená, že Stvoriteľ = vibračne najvyššia (Božská) zložka vyššieho Ja či ducha. 

 

Každý fragment rozbitého zrkadla ešte stále plní rovnakú funkciu ako zrkadlo celé. Rovnako tak každý jeden z nás pozostáva z rozsahu vibrácií, ktoré vo svojej najvyššej frekvencii zodpovedajú vibráciám Stvoriteľa. Ide o vyššie Ja, ducha, ktorý je práve takým istým čriepkom, akým je aj fragment rozbitého zrkadla, predstavujúceho Stvoriteľa. Preto je nekonečnou naivitou približovanie sa k Stvoriteľovi prostredníctvom nejakej inej duchovnej autority. Je to dokonca diabolské.


Vyššie uvedený proces fragmentácie vedomia je obdobný procesu, ktorý prebehol aj u Stvoriteľa, čím to Všetko začalo; predstavme si, že vedomie Stvoriteľa predstavuje jednu obrovskú tabuľu zrkadla. V tomto zrkadle vedomia sa odrážajú všetko možné potenciály, ktorými inteligencia Stvoriteľa disponuje. A tak, aby uviedol svoje potenciály do reality, seba ako zrkadlo rozbil na nespočetné množstvo fragmentov vedomia, z ktorých každý predstavuje samostatnú existenčnú jednotku, ktorá sa potom ďalej fragmentovala, tak, ako je uvedené vyššie, do svojich vlastných podosobností, ktorými sa obsadili všetky možné Stvoriteľom vytvorené dimenzie a ich poddimenzie. A je dobré uviesť, že každý takýto fragment ako autonómna jednotka  podlieha sebaklamu v tom zmysle, že sa cíti od Stvoriteľa odlúčený, a dokonca naň ani nemusí veriť. Samo zrejme, mám na mysli podosobnosti nižšie vibrujúce. Nadosobnosti toho istého fragmentu vedomia o existencii Stvoriteľa a vyššieho Ja veria a spolupracujú s ním. Čím vyššie jednotlivé podosobnosti vibrujú, tým viac si uvedomujú fakt, že sú súčasťou Celku ako takého.


Toto všetko, čo bolo doteraz uvedené, má generálny dopad na existenciu každého jedného inkarnovaného tvora. A niektoré existencie disponujú duchom individuálnym, a iné zas duchom kolektívnym. Jedni boli stvorení individuálnou alebo kolektívnou mysľou (vôľou) niekoho – napríklad elementály či elementári a egregori – a ostatní vôľou Stvoriteľa. 


Uvedená fragmentácia vedomia na jednotlivé autonómne jednotky sa ďalej vyznačuje tým, že čím viac sa vedomie ducha Stvoriteľa fragmentuje, tým pochopiteľne viac rôznorodých hrubohmotných foriem vzniká, a úmerne tomu rastie aj ich pocit odlúčenosti od seba navzájom. 
A naopak, čím vyššie sa na stupnici vibrácie pohybujeme, tým viac si jednotlivé vedomia uvedomujú vzájomnú prepojenosť všetkého so všetkým, vrátane uvedomenia si, že každý z nás predstavuje mikrokozmos, ktorý je reflexiou Vesmíru ako makrokozmosu, a naopak.


Keď to tak zhrnieme, vedomie ako Stvoriteľa tak vyššieho Ja (ducha) sa nachádza v každej subatomárnej častici alebo vlne takzvaného materiálneho sveta, v každej molekule látky a v každej jednotlivej bunke každého živého organizmu. Rovnako sa nachádza v každej jednotlivej vibrácii každej jednej dimenzie a jej poddimenzie. Názory materiálne orientovaných vedcov teda nepresvedčia, obzvlášť, ak tvrdia, že všetko, čo astrálne zažívame, sa odohráva výlučne v našom mozgu, popričom ešte stále hľadajú neuróny, ktoré generujú vedomie. Je to to isté, ako keby hľadali drevené želiezko alebo ružových lietajúcich slonov… 


Vedomie niekoho teda stojí za všetkými ako fyzickými tak metafyzickými javmi, vrátane tých princípov, ktoré podľa modernej vedy definujú fyzický svet:


Zo spovedí množstva ľudí žijúcich ešte v hmote ako aj tých, ktorí boli navštívení v Astrály už po trvalom odložení svojich fyzických schránok vyplýva, že najideálnejším stavom existencie a bytia je stav, kedy si môžeme užívať krásy materiálneho sveta spolu so schopnosťou astrálne cestovať, a to všemožnými dimenziami.

Touto vymoženosťou (vieme nielen z vlastných skúsenosti) disponujú všetci obyvatelia vysoko rozvinutých fyzických civilizácií, pre ktorých astrálna projekcia predstavuje úplne prirodzenú vlastnosť, zbavenú zhubného vplyvu dogiem duchovne menej vyvinutých.

 

 

Kde sídli naše vyššie Ja alebo duch?

Zo štúdií literatúry a predovšetkým z okultnej praxe máme zato, že jeho predloha sa nachádza v Zdroji, ktorým je vedomie všetvoriacej inteligencie.

Ohnisko nášho uvedomenia tak, ako to je popísané vyššie, vychádza z osobnosti, ktorá vo vzťahu k vyššiemu Ja alebo duchovi predstavuje (pod)osobnosť. Vyššie Ja alebo duch teda pozostáva z množstva (pod)osobností, ktoré kedysi v minulých životoch predstavovali osobnosti alias ohniska uvedomenia. A každá táto inkarnačná osobnosť sa sama skladá z množstva (pod)osobností, ktoré v rámci jedinej osobnosti – ohniska uvedomenia – predstavujú mentálno-emocionálne kvality, ktoré sú odvodené od evolučnej úrovne vyššieho Ja alebo ducha.

Napríklad, pokiaľ vyššie Ja (duch) vyžaruje veľké množstvo Lásky, pochopenia a trpezlivosti, tieto kvality sa budú zrkadliť aj vo všetkých (pod)osobnostiach, ktoré sú pyramidálne usporiadané od najhrubších vibrácií až po tie, z ktorých pozostáva úroveň Božskej zložky vyššieho Ja či ducha. Božskej preto, lebo vyššie Ja či duch pozostáva zo všetkých v minulosti inkarnovaných osobností a z ich (pod)osobností, a tieto vibračné odlišnosti presne kopírujú svety odlúčenosti či roviny existencie, ktoré sú spomenuté v článku vyššie. Ide teda o rovinu fyzickú, astrálnu, mentálnu, atď. Evolučná úroveň vyššieho Ja či ducha na základe svojho vyžarovania vytvára aj vhodnú pôdu či substrát preto, aby sa u jednotlivca rozvinuli cností, ktoré sú previazané s rôznymi druhmi inteligencie. Ide napríklad o inteligenciu emocionálnu (EQ), spirituálnu (SQ) či intelektuálnu (IQ).

Jej pyramidálno-hierarchické začlenenie je úmerné jej vibráciám, ktoré jej na druhej strane predurčujú špecifické kompetencie.

Táto primárna podosobnosť je prepojená skrz ďalšie (vibračne ako nižšie tak ešte vyššie) podosobnosti so svojou predlohou, ktorou je vyššie Ja alebo duch, a ktorého najvyššie vibrácie, vyplývajúce z hierarchického pyramidálneho usporiadania, sú zrkadlením vibrácií Stvoriteľa. Naše vyššie Ja (duch) je teda v skutočnosti akoby malým Stvoriteľom!

Preto je totálnym nezmyslom a hriechom zároveň velebiť nejakú inú duchovnú autoritu, napríklad Ježiša Krista, a vzdať sa seba samého v jej prospech…

Zdroj a predlohu pre primárnu podosobnosť teda predstavuje vyššie Ja (duch), a pre vyššie Ja (ducha) Zdrojom a predlohou je zase vedomie Stvoriteľa. Ide o vyššie uvedenú metaforu zrkadla a jeho čriepkov.


A kde sídli vedomie Stvoriteľa?

Z uhla pohľadu inkarnovanej bytosti by Stvoriteľ mohol byť definovaný ako singularita. A rovnako tak z pohľadu materialistu a skeptika, ktorý by aj napriek vynútenému uznaniu existencie Astrálu po smrti svojho fyzického tela veriť na existenciu Stvoriteľa mohol i naďalej odmietať (čo sa podľa skúseností niektorých astrálnych cestovateľov aj deje), pretože tak ako gravitačná realita aj realita astrálna by mohla vzniknúť čiste len náhodne, dajme tomu na báze Darwinovej evolúcie, vychádzajúcej z princípu pokusu a omylu neživej prírody. Iný pohľad než tento spomenutý by už mohol vygenerovať len uznanie premisy, že za všetkým čo je, stoji vedomie Niekoho, a všetky materializácie vychádzajú len z Jeho vôle.  


Duchovná patológia

Je známou záležitosťou, že autoritu mimo seba, či už vo fyzickom zmysle alebo v zmysle spirituálnom, si hľadajú predovšetkým tí, ktorí sú duchovne neprebudení a ich mentálne  (duchovné) a emocionálne (astrálne) telo vykazuje isté známky poškodenia.

Poškodenie môže byť definované roztrieštenosťou duše vplyvom stresu, z ktorej sa časť odčlenila a zatúlala niekam v rámci astrálnej ríše.

Náprava toho spočíva v prinavrátení zmienenej odtrhnutej časti duše, čo indigénne národy s mimoriadnym úspechom praktizujú (podľa archeologických nálezov) už minimálne 50 000 rokov!

Wikipédia o tom píše: Hlavní představou o původu nemocí je „únos duše“ zlými duchy či démony. Při léčebném obřadu tedy šaman duši vyhledá, chytí a navrátí do těla nemocného. Jinde to zas bývá vniknutí magického předmětu či posedlost zlým duchem (typické v Amazonii). Většina severoasijských etnik věří že člověk má duší více[8] a šaman musí určit, která z nich je unesena nebo ohrožena. Šamani v extatickém stavu také bojují s duchy (např. s démony, způsobujícími epidemie) nebo s šamany nepřátelských skupin. Zvláště na Sibiři je rozšířena představa, že šaman může napadnout jiného šamana a pohltit jeho duše i sílu. Postižený šaman pak zahyne nebo přinejmenším onemocní.


Smrť, a čo po nej?

Z toho, čo tu už bolo uvedené, jednoznačne a neomylne vyplýva, že po „smrti“ sa doslova všetci musíme ocitnúť v Astrály, nakoľko disponujeme nie inými ako astrálnymi telami. Až keď sa svojich astrálnych tiel konečne zbavíme, potom sa automaticky ocitáme v tele mentálnom, a v tejto súvislosti aj v rovine mentálnej.

Teda žiadne pomyselné Nebo alebo Peklo v Biblickom kontexte sa nekoná, hoci zároveň koná – totiž tieto fenomény môže predstavovať, ako už bolo uvedené, len vyšší alebo nižší Astrál.

Niektorí tvrdia, že do vyšších rovín existencie, ako astrálnej sa po „smrti“ nedostaneme, a to ani po odumretí astrálneho tela, pretože po odložení astrálnej šupky ihneď prechádzame do ďalšej povinnej či už nepovinnej inkarnácie. Iní tvrdia, že po odumretí astrálneho tela odchádzame do roviny mentálnej či podľas vyspelosti ducha priamo do roviny atmickej, ktorá sa považuje za vibračne najvyššiu rovinu, kam sa až môže na Zemi inkarnovaná bytosť dostať. Tu sa podľa všetkého nachádzajú osoby duchovne veľmi vyspelé, ktoré sa už povinne ďalej inkarnovať nemusia.

Podľa mňa (ako som už spomenul inde) môžu všetky roviny bytia, ktoré sa podľa istej filozofie zoraďujú nad rovinou astrálnou, byť súčasťou Astrálu ako takého. Je to najjednoduchšie vysvetlenie a čo sa astrálnej praxe týka, nikdy som si v projekcii nevšimol, žeby som opustil Astrál a prešiel niekam vyššie. Pokiaľ sa tak stalo, išlo len o pocitovo inú kvalitu exteriorizácie, no nevšimol som si, žeby som prechádzal nejakú hranicu niečoho. Prechod sa uskutočnil spontánne častokrát bez toho, aby som si ho vôbec uvedomil.

Jednoducho stále som bol v astrálnej projekcii, ktorá sa významne líšila od projekcie mentálnej, ktorá je v porovnaní s astrálnou oveľa menej zážitková; a čo potom projekcie do rovín vyšších? Tie by museli byť zážitkovo ešte na menšej úrovni ako projekcia mentálna. Ale to tak nie je! Poznám len dva typy projektovania sa, a to astrálne do všetkých možných oblastí (rovín) dostupného Vesmíru, dokonca aj do roviny mentálnej, bodhickej a atmickej, a potom projekcia do tých istých rovín existencie, len telom mentálnym, čo je ale, ako som už spomenul, v porovnaní s astrálnym cestovaním diametrálny rozdiel. František Bardon vo svojom diele  Brána k opravdovému Zasvěcení uvádza, že existuje Astrál, ktorý pomenováva ako Nadzemskú úroveň, a nad ňou sa nachádzajú vibračne odlišné roviny existencie, ktoré hermetizmus nazýva planetárnymi sférami. Má isť o roviny, ktoré vibrujú na oveľa vyššej úrovni než na akej vibruje Astrál. No ako som už spomenul inde, poznám prípady, kedy sa aj do týchto planetárnych sfér osoby projektujú, a myslia si, že robia tak astrálne. Teda nejde o projekciu, ako tvrdí Bardon, mentálnu. Možné však je, že napokon o mentálnu projekciu ide, ale projektujúci si to neuvedomuje, pokiaľ sa už z fyzického tela nevyprojektoval mentálne.

Som ochotný uveriť, že každý svet, vrátane fyzického, prelínajú všetky možné vibrácie každej jednej roviny existencie, a tak je možné dostať sa do nich ako astrálnym telom tak mentálnym, bodhickým, atmickým, ap. Len ide o to, že kto na tej úrovni je, aby okrem astrálnej projekcie sa dokázal vyprojektovať aj mentálne, bodhicky a atmicky. Opäť podotýkam, že musí ale byť rozdiel medzi projekciou mentálnou a mentálnou. Mentálna projekcia je neporovnateľne menej zážitková v porovnaní s astrálnou, no pokiaľ sa niekto projektuje do atmického sveta astrálne a sa mu to podarí, ako je potom možné, že sa tam dokázal tak vyprojektovať alebo ako je možné, pokiaľ ide o projekciu mentálnu, že tá sa tak výrazne odlišuje od projekcie mentálnej, kedy sa cestovateľ zámerne mentálne vyprojektoval už z fyzického tela?

Robert Bruce, geniálny astrálny cestovateľ a okultista napríklad spomína, že projektovať sa do vyšších rovín existencie akou je astrálna sa dá nanajvýš tak projekciou mentálnou, pretože do ešte vyšších svetov návod na projekciu už neexistuje. Jednoducho ide o nejakú formu precitnutia sa priamo z astrálnej projekcie. No a tomu ja hovorím, že ešte stále ide o astrálnu projekciu, len astrálne telo sa nato, aby sa dostalo do jemnejších vibrácií vyšších svetov, musí odhodiť smerom k fyzickému telu tzv. hrubohmotný balast, aby sa ako teplovzdušný balón dostalo vyššie. S uvedenou ideou som sa prvýkrát stretol v knihe od Melity Denning & Osborne Phillips z Ordo Aurum Solis, a tá sa mi niekoľkokrát potvrdila už aj vo vlastnej praxi.

Značnú mieru reálnosti posmrtného spôsobu existencie opisuje sfilmované literárne dielo od Chico Xaviera Náš domov. Tu však treba brať na zreteľ fakt, že podobne, ako sa vyvíja fyzická existencia, vyvíja sa aj tá astrálna. A teda spôsob existencie po odložení fyzickej schránky sa môže líšiť od toho, čo nám servíruje uvedený film. Sloboda posmrtného života sa rozprestiera do ohromných rozmerov, a každý si Tam môže robiť, čo sa mu len zachce; jeho rozhodnutia a činy sú opäť determinované len vlastnou karmou a stupňom duchovného vývoja.   


Súvisiace články  
Život po smrti fyzického tela
  
Ako sa naučiť astrálne cestovať?
 
Cvičenia astrálnej projekcie

Služby v astrálnej projekcii
 
Podstata astrálneho cestovania
Astrálny výlet do hlbín oceánu
 
Učení mravenčího ducha
  
Šamanská cesta za duchom Slnka
 
Prax s lunárnymi  inteligenciami

Len vnímaj a nemysli…
 

Premena
zen a osvietenie 
Astrálne larvy
 
Opresia, Obsesia a Posesia
  
V Ríši prírodných duchov
  
Temné ja

Vaše otázky, naše odpovede
Praktické spojenie so Stvoriteľom 
   

Odporúčaná magická
 literatúra 
Spoločný oheň našich duší 
 

 

Artemius

Red circle and pentagram on a black background