Astrál počas života a po ňom

Astrál počas života a po ňom

Najväčším hriechom je vzdanie sa autority seba samého v prospech inej, pričom jedno je, či nebeskej alebo pekelnej…

 

Tento článok je napísaný na základe štúdii zážitkov svetových astrálnych cestovateľov, potom niektorých tých, čo zažili NDE či LTP, pričom vlastné astrálne cesty toto všetko len potvrdili.

Astrál ako taký je jedinečnou dimenziou, ktorá má priamy vzťah ako k životu v hmote tak k životu po živote. Povedzme si prečo:

Astrálna dimenzia sa rozprestiera od vibrácií definujúce gravitačnú realitu až po vibrácie, definujúce svet mentálny. Je podobne ako aj svet fyzický, či z druhej strany úrovne jemnejšie, „utkaný“ zo Svetla, preto neobstoja tvrdenia, že Astrál je nejakou podradnou dimenziou.

Svetoznámy okultista František Bardon o nej povedal, že „človek dosiahne svojej dokonalosti, svojej najvyššej magickej zrelosti, svojho spojenia s Bohom, jedine v nadzemskej, teda astrálnej zóne.“ František Bardon vo svojich dielach ďalej tvrdí, že v uvedenej súvislosti najvyššie úrovne Astrálu pozostávajú z „vibrácií božskej emanácie“.

Všeobecne sa má zato, že každá hlavná dimenzia, akými sú fyzická, astrálna, mentálna, bodhická, atmická, monadická a božská pozostáva zo siedmych rovín, z ktorých každá ďalej disponuje siedmymi podrovinami, a každá z nich v sebe naviac poníma bezpočet autonómnych subrovín. A ako je uvedené, týka sa to aj Astrálu. 

V rámci západnej tradície mágie používame len tri roviny existencie, a to fyzickú, astrálnu a mentálnu. Ostatné vyššie uvedené roviny sú teda synonymom rovín astrálnej a mentálnej.


Faktom je, že po smrti fyzického tela odchádzame práve do dimenzie astrálnej a nikde inam!

Môže zato astrálne telo, ktoré prípadnej snahe dostať sa do roviny jemnejšej vibrácie dôkladne bráni. Spôsobuje to nekompatibilita vibrácií astrálneho tela s vibráciou vyšších úrovní. A astrálneho tela sa svojvoľne zbaviť nemôžme, teda okrem násilného pretrhnutia astrálnej matrice, čo by sa však považovalo za karmicky veľmi negatívny akt, akým je napríklad samovražda tela fyzického.

Rád zmienim fakt potvrdený vlastnou skúsenosťou, ktorý korešponduje s oficiálnou okultistickou paradigmou: počas života v hmote sa do vyšších dimenzií, než bežne vibrujú naše astrálne a mentálne telá, dostať projektovaním môžeme, no po smrti fyzického tela už nie. Počas života máme tú výhodu, že v rámci zrejme inkarnáčnej výuky je nám zapožičaná možnosť pohybovať sa aj v dimenziách vibračne ináč nedosiahnuteľných. Ide o oblastí vyššieho astrálu, rovinu mentálnu, bodhickú a atmickú, hoci väčšina filozofií tieto dimenzie, ako už bolo uvedené, pripisuje na vrub astrálnej a mentálnej. V prípade Astrálu sa jedna o jeho najvyššie sféry a v prípade mentálnej roviny rovnako. V tomto prípade mentálna rovina v sebe poníma aj dimenzie monadickú a božskú, a teda priamo „hraničí“ s rovinou kauzálnou, čo je v podstate nižšia vibračná zóna Ákáše. Aj Ákáša totiž pozostáva zo spektra vibrácií od do. Niekedy sa božská dimenzia považuje za Ákášu. V tomto pomenovaní ale aj v iných aspektoch duchovna bohužiaľ panujú značne nepresnosti a nezhody. Tie však na závadu praktizujúcemu mágovi nie sú.   

Po ukončení inkarnácie sa každý jeden z nás nachádza v tej rovine existencie, ktorá rezonuje s vibráciou našej duše, teda astrálneho tela. Na návštevu však už môžme chodiť len do nižších oblasti Astrálu, a tiež do astrálu reálneho času, čo predstavuje zrkadlenie fyzického vesmíru, kedy nás fyzickí ľudia môžu vnímať ako duchov. Výhody astrálnych cestovateľov, ktorí po opustení hmotného tela môžu cestovať aj do oblasti vyšších než ako sami v základe vibrujú, teda až do atmickej roviny, strácame. Prečo je tomu tak, nevieme. Z praxe astrálnych cestovateľov sa vie, že naši zomrelí priatelia možnosti navštevovať nižšie svety bohato využívajú. Preto ich tak často našimi zmyslami zaznamenávame. 

 

Vibračná štruktúra vedomia – sumarizácia

Roviny existencie sú nasledovné:

  • Fyzická – terajšia fyzická projekcia
  • Astrálna (emocionálna) – náš domov po živote v hmote
  • Éterická – prechodová oblasť z Astrálu do sveta fyzického
  • Mentálna (duchovná) – projektovať sa môžeme len počas života
  • Bodhická (Buddhická) – projektovať sa môžeme len počas života
  • Atmická – projektovať sa môžeme len počas života
  • Monadická – nemožno sa projektovať a ani v nej po smrti pobývať
  • Božská – nemožno sa projektovať a ani v nej po smrti pobývať
  • Kauzálna = Ákáša (rovina existencie + rovina bytia), z ktorej povstali živly, pomocou ktorých vedomie Stvoriteľa nižšie svety odlúčenosti vystavalo, a prostredníctvom nižších vibračných tiel v nich založilo individuálne existencie:
  • telo božské pre pobyt vedomia v dimenzii božskej
  • telo monadické pre pobyt vo svete monadickom
  • telo atmické pre pobyt vo svete atmickom
  • telo bodhické pre pobyt vo svete bodhickom
  • telo mentálne pre pobyt vedomia vo svete mentálnom
  • telo astrálne pre pobyt vo svete astrálnom
  • telo gravitačné pre pobyt vo svete fyzickom


Ďalej platí, že vedomie každého z nás – vyššie Ja alebo duch – sa štrukturálne rozprestiera naprieč celým spektrom vibrácií vyššie uvedených rovín tak, že pre každú zmienenú rovinu existencie náš duch vytvoril rovnakým princípom, ako to urobil aj Stvoriteľ so svojím vedomím, svoju kópiu, ktorá sa od iných kópií líši len svojou vibráčnou hodnotou tak, aby každá z nich korešpondovala s vibračnou hodnotou tej ktorej dimenzie. Tieto vibračné tela – podosobnosti ducha – sa teda od seba líšia hodnotami vibrácií podobne, ako to je aj u jednotlivých hlavných rovín a ich subrovín. 

Ináč povedané, vedomie nášho ducha (či vyššieho Ja) sa roztrieštilo do fragmentov, z ktorých každý jeden ešte stále predstavuje kvalitu ducha ako celku, len sa od seba líšia hodnotou vibrácie. A vedomie ducha či vyššieho Ja tak každým jedným fragmentom obsadilo každú jednu rovinu a jej podroviny tak, aby duch či vyššie Ja mohlo v tejto rovine pobývať a získavať skúsenosti, potrebné pre svoju evolúciu. To sa týka aj fyzickej hmoty, kde fragment ducha či vyššieho Ja vytvoril a obsadil telo fyzické, a z tohto jediného fragmentu potom vzniklo množstvo podosobností – ďalšie fragmenty podvedomia a nadvedomia tak, aby tvorili jeden ucelený psychosomatický systém, ktorého najvyššou dištanciou nie je Stvoriteľ, ale vlastný duch či vyššie Ja.


Preto je holým nezmyslom tvrdenie nemenovaného katolíka, že vyššie Ja ako autoritu je potrebné vymeniť za autoritu Ježiša Krista, pretože podľa neho je každý človek nečistý a preto nie je hoden Boha. Svoje telo aj dušu je nutné odovzdať synovi Božiemu, aby nás mohol vykúpiť z hriechov a našu nečistého diabolského ducha nahradiť duchom svojim duchom svojím. Myslím si, že tieto názory nepotrebujú ďalší komentár.

 

Každý fragment rozbitého zrkadla ešte stále plní rovnakú funkciu ako zrkadlo celé. Rovnako tak každý jeden z nás pozostáva z rozsahu vibrácií, ktoré vo svojej najvyššej frekvencii zodpovedajú vibráciám Stvoriteľa. Ide o vyššie Ja, ducha, ktorý je práve takým istým čriepkom, akým je aj fragment rozbitého zrkadla, predstavujúceho Stvoriteľa. Preto je nekonečnou naivitou približovanie sa k Stvoriteľovi prostredníctvom nejakej inej duchovnej autority. Je to dokonca diabolské.


Vyššie uvedený proces fragmentácie vedomia je obdobný procesu, ktorý prebehol aj u Stvoriteľa: predstavme si, že vedomie Stvoriteľa predstavuje jednu obrovskú tabuľu zrkadla. V tomto zrkadle vedomia sa odrážajú všetko možné potenciály, ktorými inteligencia Stvoriteľa disponuje. A tak, aby uviedol svoje potenciály do reality, seba ako zrkadlo rozbil na nespočetné množstvo fragmentov vedomia, z ktorých každý predstavuje samostatnú existenčnú jednotku, ktorá sa potom ďalej fragmentovala, tak, ako je uvedené vyššie, do svojich vlastných podosobností, ktorými sa obsadili všetky možné Stvoriteľom vytvorené dimenzie a ich poddimenzie. A je dobré uviesť, že každý takýto fragment ako autonómna jednotka  podlieha sebaklamu v tom zmysle, že sa cíti od Stvoriteľa odlúčený, a dokonca naň ani nemusí veriť. Samo zrejme, mám na mysli podosobnosti nižšie vibrujúce. Nadosobnosti toho istého fragmentu vedomia o existencii Stvoriteľa a vyššieho Ja veria a spolupracujú s ním. Čím vyššie jednotlivé podosobnosti vibrujú, tým viac si uvedomujú fakt, že sú súčasťou Celku ako takého.


Toto všetko, čo bolo doteraz uvedené, má generálny dopad na existenciu každého jedného inkarnovaného tvora. A niektoré existencie disponujú duchom individuálnym, a iné zas duchom kolektívnym. Jedni boli stvorený individuálnou alebo kolektívnou mysľou (vôľou) niekoho – napríklad elementály či elementári a egregori – a ostatní vôľou Stvoriteľa. 


Uvedená fragmentácia vedomia na jednotlivé autonómne jednotky sa ďalej vyznačuje tým, že čím viac sa vedomie ducha Stvoriteľa fragmentuje, tým pochopiteľne viac rôznorodých hrubohmotných foriem vzniká, a úmerne tomu rastie aj ich pocit odlúčenosti od seba navzájom.

A naopak, čím vyššie sa na stupnici vibrácie pohybujeme, tým viac si jednotlivé vedomia uvedomujú vzájomnú prepojenosť všetkého so všetkým, a aj to, že ako mikrokozmos sú reflexiou makrokozmosu, a naopak.


Keď to tak zhrnieme, vedomie ako Stvoriteľa tak vyššieho Ja (ducha) sa nachádza v každej subatomárnej častici alebo vlne takzvaného materiálneho sveta, v každej molekule látky a v každej jednotlivej bunke každého živého organizmu. Rovnako sa nachádza v každej jednotlivej vibrácii každej jednej dimenzie a jej poddimenzie. Názory materiálne orientovaných vedcov teda nepresvedčia, obzvlášť, ak tvrdia, že všetko, čo astrálne zažívame, sa odohráva výlučne v našom mozgu, popričom ešte stále hľadajú neuróny, ktoré generujú vedomie. Je to to isté, ako keby hľadali drevené želiezko alebo ružových lietajúcich slonov… 


Vedomie niekoho teda stojí za všetkými ako fyzickými tak metafyzickými javmi, vrátane tých princípov, ktoré podľa modernej vedy definujú fyzický svet:


Zo spovedí množstva ľudí žijúcich ešte v hmote ako aj tých, ktorí boli navštívení v Astrály už po trvalom odložení svojich fyzických schránok vyplýva, že najideálnejším stavom existencie a bytia je stav, kedy si môžeme užívať krásy materiálneho sveta spolu so schopnosťou astrálne cestovať, a to všemožnými dimenziami.

Touto vymoženosťou (vieme nielen z vlastných skúsenosti) disponujú všetci obyvatelia vysoko rozvinutých fyzických civilizácií, pre ktorých astrálna projekcia predstavuje úplne prirodzenú vlastnosť, zbavenú zhubného vplyvu dogiem duchovne menej vyvinutých.

 

Viera a zbožné želania ako hlavný prúd zahmlievajúci realitu

Je známe, že slepá viera a dogmatizmus monoteisticky založených cirkví, siekt a náboženstiev sa od vyššie uvedeného metafyzického a duchovného modelu výrazne odkláňajú, pričom u cirkví ide predovšetkým o získavanie metafyzickej energie zo svojich prívržencov ako aj o udržanie si politicko-ekonomického vplyvu, zatiaľ čo u jednotlivcov stáda veriacich ide o prekrývanie frustrácie z vlastnej neschopnosti postaviť sa výzvam života, ktoré si sami karmicky pritiahli, v snahe riešenie problémov hodiť na nejakú svätú bytosť, ktorá ich jednoducho bez vlastného zapríčinenia zo všetkého vykúpi – tak, ako napríklad boží syn Ježiš Kristus.

To však, pochopiteľne, nie je možne. Títo veriaci sa oháňajú premisou, že k tomu postačuje láska, silná viera…

Nuž, nie som tu od toho, aby som niekoho presviedčal o jeho omyle, napokon časom k tomu každý z nich dôjde sám. Väčšinou sa tak stáva počas niekoľkých inkarnácii. Je to spoľahlivo zistené astrálnymi projekciami mnohých tých, ktorí sa vydali vyhľadávať ešte počas svojho života veriacich, a ktorí už v Astrály prišli k bolestivému poznaniu, že nič z toho nie je pravda.


Pravdou je len sebaklam, ktorý sa v Astrály zmaterializoval do kulís zbožných želaní, ktoré pre týchto veriacich sú hotovou realitou. Avšak mnohými „náhodami“ v interakciách s okolitým astrálnym svetom – mimo ostrov ich pobytu, ktorý sa vyformoval podľa myšlienkových pochodov más jednotlivcov, ich viery a zbožných želaní, a v ktorom alias nebi spolu s Ježišom Kristom (avšak len egregorom) pobývajú – sa postupne, ale isto, presviedčajú o fakte, že sa stali obeťou obrovitého klamu, ktorý je rovnako mocnou astrálnou entitou, žijúcou z emócií týchto veriacich, a ktorá svoje ovečky vo svojej viere i naďalej významne podporuje len preto, aby neprišla o svoju potravu – prísun emócií a vášni. Aj u tohto ducha teda ide o existenčnú záležitosť.

 

Príčinou frustrácie mnohých „mŕtvych“ bola viera, že Ježiš je našou spásou!

Toto má na svedomí stále sa rozmáhajúci kult uctievania Ježiša Nazaretského, ktorého egregor sa iste teší tejto nebývalej popularite svojich uctievačov. Prečo práve egregor? Pretože ten na rozdiel od jeho predlohy reálne existuje, pričom o podstate historickej postavy sa i naďalej vedú ostré vedecké aj laické spory. Zatiaľ všetko naznačuje faktu, že pokiaľ Ježíš Nazaretský skutočne existoval, v žiadnom prípade sa nejednalo o „božieho syna“ ale o „obyčajného“ proroka, šamana, čarodejníka, mága alebo gurua. Nič viac a nič menej.

Podľa zistení nielen okultistov bola jeho či už skutočná alebo vymyslená postava vo vtedajšej upadajúcej Rímskej ríši zneužitá k tomu, aby jej prostredníctvom bola nastolená náboženská diktatúra, pomocou ktorej by sa opäť obnovila moc kedysi tak vplyvnej Rímskej ríše.

A po rozpade starovekého Ríma už inštitucionalizované kresťanské náboženstvo svojou existenciou a paradigmami, ušitými na mieru záujmov krvilačných a mocichtivých vládcov, stvorilo reálne peklo ako tu na Zemi tak v Astrály, a to v podobe prenasledovania všetkého, čo nezodpovedalo cirkevným dogmám.

Astrál pritom tiež vzal za svoje tým, že v ňom začali vznikať rôzne kolektívne (spočiatku len mentálne) štruktúry, ktoré sa ďalšími počinmi v hmote čím ďalej tým viac transformovali na štruktúry astrálne – démonických egregorov.

Mnoho démonov a diabolských inteligencií vzniklo pričinením práve kresťanskej kultúry, čo pokračuje dodnes – ide napríklad o egregora kňazskej pedofílie, ktorý čím je mocnejší, tým viac disponuje takou mocou vplývať na všetkých nových kňazov, že u nich stačí skutočne len náznak pedofilnej predispozície, a obsesivita démona spôsobí časom svoje – ďalšia ovečka pribudne do košiara. A tak to funguje aj pri iných „božských cnostiach“ cirkevných hodnostárov.

Ježiš Nazaretský. Žil či nežil? A keď áno, kto to bol? Boží syn? Alebo prorok, veštec, mág, čarodejník či šaman? Nech je to už akokoľvek, jedno je isté: osobne som sa s ním už niekoľkokrát stretol, a to počas buď magickej evokácie tak invokácie. Rovnako som evokoval alebo invokoval niekoho, kto mal byť Máriou Magdalénou či Pannou Máriou. Invokácie sa vydarili, a vtedy som bol šokovaný reálnosťou duchov, ktorí sa zmaterializovali alebo ma posadli. No opäť sa pýtam, o koho išlo? O skutočných duchov skutočných historických postáv alebo o egregorov? Skôr som naklonený predstave, že išlo o kolektívnych duchov, stvorených mysľou mnohých uctievačov podobne ako boli stvorené aj bohyne a bohovia v polyteistickom kontexte. Avšak problémom je, že títo egregori v spätnej väzbe, hoci sa jedná o pozitívne astrálne inteligencie, vplývajú na svojich veriacich, ktorí ich stvorili a svojimi emóciami a vášňami dokrmujú, v tom zmysle, že všetko, čo je napísané v svätom písme, sa zakladá na realite, rovnako ako aj existencia Ježiša Krista ako Božieho syna. Veriaci s najväčšou pravdepodobnosťou sprostredkovane alebo napriamo prichádzajú do styku práve s týmito inteligenciami, ktoré ich v ich mylnej viere výdatne podporujú. Toto tvrdenie podporujú stovky ak nie tisíce astrálnych cestovateľov a jasnovidcov, ktorí sa na predmetnú problematiku zamerali a skúmajú ju. Osobne mne je jedno o koho ide, pretože tieto vysoké svetelné inteligencie, podobne ako aj iné bohyne a bohovia, mi explicitne dopomohli k zlepšeniu života po všetkých jeho stránkach, a nielen mne!           

 

Dokazuje fenomén NDE alebo LTP existenciu Ježiša Krista?

V poslednom období sa okrem kultu Ježiša Krista rozmohol ďalší fenomén, a to transcendentálne zážitky v stave klinickej smrti nazvaný NDE.

Tí, čo to zažívajú, si myslia, že pri ceste tunelom alebo po vystúpení z neho na opačnom konci sa stretávajú so svetelnými inteligenciami, ktoré sa im okrem iných celebrít javia aj ako Ježiš Kristus. O čo tu ide?

Je treba pochopiť, že počas NDE/LTP sa zažívajúci nachádza v špeciálnom fyziologickom a mentálnom režime, ktorý je riadený jednak jeho duchom (vyšším Ja) a jednak duchovným sprievodcom, ktorého pre existenciu v hmote máme prideleného úplne každý, teda aj ten, kto na okultizmus neverí.

A ak sa počas NDE okrem predkov zjaví niekto iný, s takmer istotou môžeme povedať, že o žiadneho Ježiša Krista, Budhu, Pannu Máriu, Alaha, Jehovu, či v prípade LTP Napoleona, Hitlera, Stalina, V. I. Lenina či Lucifera, sa nejedná!

 

Vieme o prípadoch, kedy sa niekoho NDE na výzvu vyššej svetelnej inteligencie zúčastnila okultne vzdelaná a v astrálnom cestovaní zbehlá osoba, ktorá bola nemenovanou svetelnou inteligenciou povolaná, aby napríklad silne veriacemu katolíkovi zahrala úlohu Ježiša Krista. Misia sa vydarila a spokojnosť bola na obidvoch stranách. O rôznych podobných misiách pojednáva krátky článok Služby v astrálnej projekcii.

 

V uvedenom prípade, ako aj v ďalších podobných, práve vďaka špecifickému režimu, ktorému poväčšine podliehajú všetci tí, čo sa spiritualite aktívne nevenujú, z pozície Vyššej moci vo vzťahu k zažívajúcemu nie je účelom poopraviť jeho dovtedajšiu slepú vieru (v prípade skeptika a ateistu slepú nevieru), ale naočkovať ho ideou posmrtného života a zároveň motivovať k návratu do fyzického tela, nech si už o tom neskôr domýšľa čokoľvek, teda aj to, že za tým isto bol Ježiš Kristus, Panna Mária, Jehova, mimozemšťan či Ružový panter.

Ešte by som rád zmienil, že v prípade NDE práve preto, že z pozície Vyššej moci sa jedná o prísne kontrolovaný fenomén, negatívni egregori sa toho zúčastniť nemôžu, a to aj v prípade, kedy by Boha veľmi prosili, aby im to dovolil.

Úplne inou kategóriou NDE je ale už spomenuté LTP, teda NDE so zápornou konotáciou. Aj LTP rovnako podlieha vyššie uvedeným kritériám NDE – je teda riadené vyšším Ja a prípadne ešte niekým iným.

Strety s démonmi však v tomto prípade bývajú reálne, hoci často ide o ich nereálnosť – môže sa totiž stať, že zápornú bytosť taktiež môže niekto účelovo zahrať…


Pri mojej výuke astrálneho cestovania sa už niekoľkokrát stalo, že bytosť, ktorú som v projekcii stretol, nebola tou bytosťou, čo som sa dozvedel až o niekoľko mesiacov či dokonca rokov. No vtedy som si fandil, že ako som to tomu „démonovi“ natrel… V skutočnosti, keby sa jednalo o skutočného démona, ten by natrel mňa, ale skôr na chlieb svojho olovrantu…


NDE ako aj LTP teda nedokazujú existenciu Neba a Pekla v zmysle Biblie alebo iných svätých učení, prevažne monoteisticky orientovaných náboženstiev. Nebo a Peklo teda existuje len v hlavách zmanipulovaných oddaných veriacich…

Uvedené oblasti Astrálu jednoducho objektívne neexistujú. Avšak ak peklom niekto nenazýva zónu Astrálu, v ktorej prebieha očista a rekapitulácia práve ukončeného života v hmote, a Nebom vyššie oblasti Astrálu, ktoré jeho popisu skutočne aj zodpovedajú, nehovoriac o spomenutej zóne božskej emanácie, potom majú pravdu.

 

Slepú vieru v niečo, čo si niekto na vlastnej koži neoverí, výdatne z astrálnej pozície podporujú ako vnútorní démoni tak astrálne larvy. Ide o entity, ktoré z emócií a vášní podchytených ovečiek žijú. A tak tieto astrálne inteligencie z vďačnosti svoje podchytené subjekty odmeňujú spätnou väzbou, kedy im dodávajú potrebnú vitalitu k tomu, aby mohli veriť ešte viac…  

V závere by som ešte poznamenal, že podstatu fenoménu NDE a LTP prakticky každý zažíva počas špecifickej astrálnej projekcii, ktorá je teda týmto zámerom navodená. Nie vždy sa však jej priebeh navlas podobá knižnému NDE/LTP. No ako som už zmienil, podstata je rovnaká.

 

Pred láskyplnými a slniečkármi si niekedy Boh zakrýva oči

Ďalším známym fenoménom dnešnej doby je existencia indivíduí, ktorí odmietajú „negatívny“ pohľad na svet vplyvom ďalšej dogmy, ktorá vraví, že „cesta Lásky a Svetla rieši všetko“.

Áno, rieši, ale len u toho, kto sa už so svojimi vnútornými démonmi popasoval a integroval ich – démoni sa nedajú poraziť, dá sa len s nimi naučiť v symbioticky koexistovať!


Teda problém sa nerieši u toho, kto si pred Temnotou zakrýva oči, vytesňuje ju a dehonestuje. Taký sa aj naďalej brodí v dogmách, pretože Temnota ho v skutočnosti veľmi sofistikovane ovláda!


Dobrý článok o podobnej téme sa nachádza
Tu. 

Ďalšou diagnózou sú slniečkári, ktorým už jeden článok venovaný je, a preto sa o týchto duševne narušených týpkov zmieňovať nebudem. Článok sa nachádza Tu

 

Kde sídli náš duch alebo vyššie Ja?

Zo štúdií literatúry a predovšetkým z okultnej praxe máme zato, že jeho predloha sa nachádza v Zdroji, ktorým je vedomie všetvoriacej inteligencie.

Ohnisko nášho uvedomenia tak, ako to je popísané vyššie, vychádza z primárnej podosobnosti, ktorej myslenie a rozhodovanie je zrkadlením jej vlastnej vibrácie, teda stavu duchovného zretia, čo sa navonok prejavuje stupňom emocionálnej (EQ), spirituálnej (SQ) a intelektuálnej (IQ) inteligencie.

Jej pyramidálno-hierarchické začlenenie je úmerné jej vibráciám, ktoré jej na druhej strane predurčujú špecifické kompetencie.

Táto primárna podosobnosť je prepojená skrz ďalšie (vibračne ako nižšie tak ešte vyššie) podosobnosti so svojou predlohou, ktorou je vyššie Ja alebo duch, a ktorého najvyššie vibrácie, vyplývajúce z hierarchického pyramidálneho usporiadania, sú zrkadlením vibrácií Stvoriteľa. Naše vyššie Ja (duch) je teda v skutočnosti akoby malým Stvoriteľom!

Preto je totálnym nezmyslom a hriechom zároveň velebiť nejakú inú duchovnú autoritu, napríklad Ježiša Krista, a vzdať sa seba samého v jej prospech…

Zdroj a predlohu pre primárnu podosobnosť teda predstavuje vyššie Ja (duch), a pre vyššie Ja (ducha) Zdrojom a predlohou je zase vedomie Stvoriteľa. Ide o vyššie uvedenú metaforu zrkadla a jeho čriepkov.


A kde sídli vedomie Stvoriteľa?

Z uhla pohľadu inkarnovanej bytosti by Stvoriteľ mohol byť definovaný ako singularita. A rovnako tak z pohľadu materialistu a skeptika, ktorý by aj napriek vynútenému uznaniu existencie Astrálu po smrti svojho fyzického tela veriť na Stvoriteľa mohol i naďalej odmietať, pretože tak ako gravitačná realita aj realita astrálna by mohla vzniknúť čiste len náhodne, na báze dajme tomu Darwinovej evolúcie, vychádzajúcej z princípu pokusu a omylu prírody. Iný pohľad by mohol vygenerovať len uznanie premisy, že za všetkým, čo je, stoji vedomie niekoho, a všetky materializácie vychádzajú len z jeho vôle.  


Duchovná patológia

Je známou záležitosťou, že autoritu mimo seba, či už vo fyzickom zmysle alebo v zmysle spirituálnom, si hľadajú predovšetkým tí, ktorí sú duchovne neprebudení a ich emocionálne (astrálne) telo vykazuje známky poškodenia.

Často ide o roztrieštenosť duše vplyvom stresu, z ktorej sa časť príčinou stresu odčlenila a zatúlala niekam v rámci astrálnej ríše.

Náprava toho spočíva v prinavrátení zmienenej odtrhnutej časti duše, čo indigénne národy s mimoriadnym úspechom praktizujú (podľa archeologických nálezov) už minimálne 50 000 rokov!


Wikipédia o tom píše: Hlavní představou o původu nemocí je „únos duše“ zlými duchy či démony. Při léčebném obřadu tedy šaman duši vyhledá, chytí a navrátí do těla nemocného. Jinde to zas bývá vniknutí magického předmětu či posedlost zlým duchem (typické v Amazonii). Většina severoasijských etnik věří že člověk má duší více[8] a šaman musí určit, která z nich je unesena nebo ohrožena. Šamani v extatickém stavu také bojují s duchy (např. s démony, způsobujícími epidemie) nebo s šamany nepřátelských skupin. Zvláště na Sibiři je rozšířena představa, že šaman může napadnout jiného šamana a pohltit jeho duše i sílu. Postižený šaman pak zahyne nebo přinejmenším onemocní.


Títo nemohúcnosťou postihnutí slepo veriaci, ako aj tí, čo ezoterike alebo okultizmu nerozumia, nie sú schopní sebareflexie, a zlo, ktoré sa im deje, pripisujú diabolským (démonickým) silám, pričom to považujú za dôkaz, že sú na správnej ceste a že Ježišove učenie je pravé a Biblia sa nemýli… No, nanajvýš úsmevné, a teraz si predstavme, že tieto nevedomosti, omyly a manipulácie prijala západná civilizácia za svoje hlavné náboženstvo. Avšak ako už vieme, podobné priťahuje podobné a aj preto všetko vyzerá tak, ako vyzerá…   

Rada pre okultistov znie – nechať prívržencov monoteizmu a materializmu ich vlastným démonom s tým, že oni sa v priebehu inkarnácii isto spamätajú…


Smrť, a čo po nej?

Z toho, čo tu už bolo uvedené, jednoznačne a neomylne vyplýva, že po „smrti“ sa doslova všetci musíme ocitnúť v Astrály, nakoľko disponujeme nie inými ako astrálnymi telami. Až keď sa svojich astrálnych tiel konečne zbavíme, potom sa automaticky ocitáme v tele mentálnom, a v tejto súvislosti aj v rovine mentálnej.

Teda žiadne pomyselné Nebo alebo Peklo v Biblickom kontexte sa nekoná, hoci zároveň koná – totiž tieto fenomény môže predstavovať, ako už bolo uvedené, len vyšší alebo nižší Astrál.

Do roviny mentálnej sa po „smrti“ nedostaneme, pokiaľ však za mentálnu rovinu (ako aj bodhickú a atmickú) zo sémantických dôvodov nepovažujeme vyššie úrovne Astrálu ako takého. Toto však platí len pre tých, ktorí si ešte stále nenaplnili karmické záväzky a podlžnosti, a teda sa musia naďalej povinne inkarnovať. Títo po smrti astrálneho tela sa okamžite inkarnujú tak, ako je to naznačené aj v diele Chico Xaviera Náš domov. Tí, ktorí už povinnými inkarnáciami zviazaní nie sú, podliehajú úplne inému režimu – buď sa inkarnujú dobrovoľne, pričom po odložení astrálneho tela sa rovnako okamžite inkarnujú alebo pokiaľ sa rozhodnú ináč, idú do ďalších, či už fyzických alebo astrálnych a mentálnych, energetických systémov.


Astrálni cestovatelia sa bežne dostávajú do vyšších existenčných rovín akou je Astrálna, a to do mentálnej, bodhickej a atmickej, ktorá už pre astrálnych cestovateľov predstavuje konečnú. A v atmickej dimenzii rovnako nachádzajú ľudí, ktorí sú však už v tomto zmysle osvietení natoľko, že vibrácia ich časti ducha ako úhrn všetkých inkarnácii dovtedy je na rovnakej úrovni, akou vibruje zmienená rovina atmická. Tak sa to aspoň doteraz chápe. Väčšinu ide o majstrov, svätcov a duchovne vysokopostavených jedincov, ktorí na Zem idú už len dobrovoľne v rámci poslania, napríklad aby sa narodili ako duchovní majstri, učitelia, vodcovia, proroci, mágovia, šamani, veštci, atď. 


Súvisiace články  
Život po smrti fyzického tela
 
Cvičenia astrálnej projekcie

Služby v astrálnej projekcii
 
Vaše otázky, naše odpovede
 
Astrálny výlet do hlbín oceánu
 
Učení mravenčího ducha
  
Šamanská cesta za duchom Slnka
 
Prax s lunárnymi  inteligenciami

Šaman o negatívách pozitívneho myslenia

Duchovné šialenstvo ako zrkadlo evolúcie ducha
Len vnímaj a nemysli…
 
Pozor na pokrytcov
 
Sila mágie
 

Premena
zen a osvietenie 
Astrálne larvy
 
Opresia, Obsesia a Posesia
  
V Ríši prírodných duchov
  
Temné ja

Život po smrti fyzického tela
 
Praktické spojenie so Stvoriteľom 
 
Pozor, nie je duchovno ako duchovno!
 
Moderní obchod s duchovnem
  

Zaručene pravý Šarlatán
   
Odporúčaná magická
 literatúra 
Spoločný oheň našich duší 
 
Ako som sa Fénixom stal
  
Posolstvá
 
Prečo kresťanstvu vládne Diabol

 

Artemius

Red circle and pentagram on a black background