Duchovia najmocnejších objektov Vesmíru

Duchovia najmocnejších objektov Vesmíru

 


Čierna diera je gravitačný útvar, disponujúci tou najintenzívnejšou energiou, akú súčasná fyzika pozná, a ktorý ešte len donedávna bol drvivou väčšinou vedcov považovaný za holú fikciu. No dnes sa už z veľkej časti jedná o dokázanú realitu…

Ako bolo spomenuté, tento vesmírny objekt predstavuje úžasný zdroj energie, ktorý však vo fyzickom zmysle zatiaľ využiť nedokážeme. No čierna diera disponuje aj inou, oveľa exotickejšiu formou energie, a to psychickou, ktorú ale dokážu využiť len poniektorí…

V tomto zmysle je zaujímave, že šamani indigenných spoločenstiev vedeli o existencii čiernych dier už pred tisícročiami, a po celú tú dobu až doposiaľ využívali ich duchovný a metafyzický potenciál.
Čierne diery zároveň predstavujú aj pre okultistov bytostí, obdarené nekonečnými vedomosťami a predovšetkým obrou magickou silou.

Čierne diery sú zároveň veľkým lákadlom aj pre astrálnych cestovateľov, ktorí majú tú odvahu sa k ním priblížiť a nebodaj ešte aj do nich vojsť. Akú bránu a do akej reality môžu predstavovať? To zatiaľ neviem, no na základe doterajších skúseností môžem tak nanajvýš niečo predpokladať, pričom sa však môžem aj mýliť. Doteraz som sa na takú misiu neodhodlal…  

Pripomeňme si, že mentálne a astrálne bytosti fyzických nebeských objektov sú výhradne záležitosťou Stvoriteľa, zatiaľčo bytosti, ktoré nazývame egregori, sú oproti tomu produktom výlučne ľudským. 

Egregori ako kolektívny typ duchov sú napríklad na čiernu dieru (a to platí aj u ostatných nebeských objektoch) naviazaní nepriamo, teda len prostredníctvom mýtusov, ktoré ich v podstate definujú.

Bežne by sa dalo predpokladať, že egregorov okolo čiernych dier asi ani tak moc nebude, keďže sa jedná o objekty, ako už bolo naznačené, značne exotického charakteru, o existencii ktorých sa ešte aj dnes vedú obsiahle polemiky. V skutočnosti, ako som už i uviedol, sú tieto vesmírne útvary dobre známe od dôb, kedy sa človek poprvýkrát oboznámil s mágiou, teda odjakživa.

Niekedy dostávam od klientov a žiakov mágie otázky typu, že akou duchovnou a magickou silou v porovnaní s inými duchmi, ktoré sa v okultizme uplatňujú, tieto čierne diery, kvazary, pulzary, magnetary a bežné hviezdy disponujú. No ukazuje sa, že značnou a bezkonkurenčnou, čo napokon má svoju logiku.

Čo sa ale týka egregorov týchto super-masívnych objektov, tam to je iné, nakoľko interaktívna sila kolektívneho ducha je úmerná jednak počtu svojich tvorcov a jednak ich psychickým kvalitám. No a mám silné pochybnosti, žeby vo vzťahu k predmetným objektom nejakí mocní egregori vôbec existovali. Jedine ak by ich počas tisícročí vytvorili samotní šamani, no tí sa egregormi v primárnom zmysle nezapodievajú vôbec.


Zblížte sa s týmito supermocnými inteligenciami Univerza a pochopíte, že náhle máte k dispozícii relatívne tú najväčšiu možnú silu, aká vám
 je Stvoriteľom daná k dispozícii.


Prax

Takzvaný tanec dvoch sesterských čiernych dier, ktoré kedysi boli masívnymi hviezdami, mnohokrát hmotnejšími než je naše Slnko, a ktoré po čase splynú do jedného obrieho objektu. Vo fyzickom Univerze ide o relatívne častý jav, pri ktorom sa niekedy uvoľní obrovské množstvo tej najväčšej energie, akú doteraz fyzika pozná – záblesk gamažiarenia. Aj tento dvoj-útvar môže psychicky cestovateľ navštíviť alebo ako entitu magicky evokovať či invokovať.


Čo sa magickej praxe týka, ide skôr o mágiu šamanskú než o nejakú formu mágie rituálnej, nakoľko v textoch o šamanizme sa návody na komunikáciu s inteligenciami vesmírnych objektov, aj keď zriedka, vyskytujú. Opakujem, že sa nejedná o egregorov, s ktorými bežne klasická rituálna mágia interaguje.

Šamani rituály ako také neprevádzajú buď vôbec alebo keď už áno, ide väčšinou o ceremoniál, ktorého sa účastní celý kmeň. Ide viac-menej o slávnosť, pričom sa uctievajú symboly, majúce priamy vzťah k zadováženiu hojnosti pre všetkých obyvateľov komunity. O okultnú mágiu teda určite nejde.

Spôsobu, kedy sa v šamanizme komunikuje s uvedenými vesmírnymi inteligenciami, sa okrem iného hovorí hviezdny alebo nebeský šamanizmus, pričom práve títo šamani sa považujú za tých najmocnejších. Napokon, existuje prirovnanie v Peru, kde sa vyskytuje viacej druhov šamanizmu, okrem najznámejšieho psychotropného aj šamanizmus andský. A rovnako, vysokohorskí mágovia sa považujú za niečo viac ako sú šamani nížinní, požívajúci bylinné prípravky v podobe napríklad ayahuasky. Avšak to, kto je na tom magicky lepšie, je potrebné brať so značnou rezervou, a kvality tých alebo oných šamanov nemožno v žiadnom prípade nadraďovať.


Cesta za hviezdou zvanou Slnko


Pravdu povediac, moja magická prax sama osebe začala v zmysle nebeského šamanizmu, asi preto, lebo som sa po desaťročia venoval astronómii a časticovej kozmológii. No ako potvrdili šamani zo Sibíri, môj čínsky horoskop vesmírne zameranie predpokladá, a vraj som jeden z mala jedincov, ktorému sa ukázali také skvelé predpoklady. Napokon aj v mojom natívnom (európskom) horoskope sa talent k okultizmu až niekoľkokrát spomína, čo však bez riadnej praxe by aj tak bolo k ničomu. A naopak ten, kto nemá podľa horoskopov žiadne predpoklady, ale pritom tvrdo na sebe pracuje, môže dosiahnuť oveľa lepšie výsledky ako mág s talentom vrodeným.

Samotná prax, ak vezmeme do úvahy šamanizmus, vychádza zo zvládnutia šamanských ciest, čo sú podľa iných kritérií cesty mentálne a astrálne. K tomu je však nutné mať reálneho spojenca v podobe ducha, a nielen fikcie založenej na fantázii alebo zbožnom želaní. Potom stačí ducha-spojenca o kontakt napríklad s duchom pulzaru požiadať, a cesta za ním môže nastať. Stretnutie sa pritom môže odohrať priamo v domovskej sfére ducha pulzaru alebo niekde na polceste v Astrály.

Moja cesta hviezdneho šamana začala tým, že sa mi neustále dookola Vyššou mocou vnukala spolupráca s duchom Slnka. Napokon som pokusne urobil cestu do Horného sveta, ktorá sa mi hneď na poprvýkrát vydarila. O tejto ceste zmieňujem v článku Šamanská cesta za duchom Slnka.

Na ceste za Slnkom v súvislosti s cestami za ďalšími vesmírnymi objektmi spoločným menovateľom a zároveň vyriešenie problému kto je kto, je zistenie, že interagovať sa dá ako s duchom Slnka, ktorý má priamy vzťah k svojej gravitačnej hmote, a duchom, ktorý je k Slnku vzťažný len symbolicky, akým napríklad je aj archanjel v židovskej tradícii menom Metatron.

Duch Slnka sa mi predstavil výrazne šamanským symbolom, ako zlatý orol, stojaci na vysokom obelisku. No pri kontaktovaní sa na energiu Slnka sa celkom ľahko môžete dostať aj do interakcie s egregormi, ktorí sú na túto hviezdu naviazaní len skrz mýty, ktoré sú ich trvale žijúcim obsahom, pokiaľ na nich kolektívy ľudí, ktoré ich splodili, nezabudnú. Vtedy sa títo egregori pomaly ale iste rozplynú v rámci Astrálu, až z nich neostanú len bezvýznamné informácie, vznášajúce sa v mentálnom priestore, a zapísané ako niekedy žijúce mocné objekty do Ákáši. Z toho všetkého pre mága vyplýva, že je potrebné dobre rozlišovať kto je kto, aby naša mágia neskĺzla len do zbožných fikcií materiálne orientovaného ega.

Pre mágov vo všeobecnosti je vďaka historickým súvislostiam, ale nemalú rolu tu zohrali aj fakty astrofyzické, najľahšie dostupná inteligencia Mesiaca, a to ako v šamanskom ponímaní (duch gravitačnej hmoty) tak jeho egregorov, napríklad v podobe bohýň. Viac o tom zmieňujem v praktickej mágii, napríklad v článkoch Mágia bohýňMágia cúvajúceho MesiacaMágia na odstránenie astrálnych parazitov alebo v článku od súčasného démonológa Josefa VeseléhoPrax s lunárnymi  inteligenciami.

Táto naša mágia však poskytuje len príklady, na základe ktorých si každý záujemca o okultnú prax na základe svojich vlastných nadobudnutých skúseností môže utvoriť mágiu tú vlastnú, ktorá mu však, podobne ako nám, bude excelentne fungovať!  


Spôsobov, ako interagovať s duchmi, je mnoho, a šamanizmus sa aj v tomto smere vyznačuje práve svojou nepredpojatosťou. V praxi to znamená, že keby mal šaman k dispozícii napríklad aj také
magické zrkadlo, aj to by vo svojej mágii použil. Šaman sa výlučne riadi heslom: čo funguje to funguje, a to je dobré. Pritom je pre neho úplne jedno, z ktorej doby a kultúry daný spôsob prevádzania mágie pochádza.

V rámci šamanizmu existujú aj iné techniky komunikácie s duchmi vesmírnych telies, ale na to by mal každý svojou praxou prísť sám.

Aj v rámci predovšetkým šamanského typu čarodejníctva alebo chaos-mágie existujú techniky, ktoré so šamanskými ladia. Je to hlavne preto, lebo chaos-mágia ich od šamanov do určitej miery aj prevzala a prispôsobila svojej filozofii. V uvedenej kombinácii si napríklad môžme vybudovať astrálny chrám alebo posvätnú záhradu, z ktorej potom (šamansky) vyrazíme do terénu – vzdialenejšieho Astrálu.

O šamansky spôsob ide predovšetkým preto, lebo chaos-mágia k mentálnej alebo astrálnej ceste prizýva spoločníka, ktorým nie je nik iný ako duch-spojenec z Dolného, Horného alebo Stredného sveta. Po vykonaní misie sa potom priamo do fyzického tela nevraciame, ale najprv navštívime spomínaný chrám či záhradu, kde sa s duchom-sprievodcom rozlúčime, a až potom nasleduje návrat do odloženej hmotnej schránky.

V astrálnom chráme je možné k tomu, aby sme kontaktovali inteligenciu kozmických rozmerov, vykonať aj evokačný či invokačný rituál. No nakoľko s tým nemám žiadne skúsenosti, neprislúcha mi o tom zmieňovať. Pokiaľ však máme skúsenosti s evokáciami či invokáciami v klasickom zmysle, môžme ku kontaktu s predmetnou inteligenciou použiť trebárs aj klasickú formu rituálu pentagramu alebo tú našu, ktorá je síce značne zredukovaná, ale nie menej účinná.

Prečo je aj napriek tomu účinná?

Preto, lebo kto raz má reálny kontakt s duchmi-spojencami, v podstate žiaden rituál pentagramu ani vykonávať nemusí. No napriek tomu je tento akt pre mága z viacero dôvodov prospešný.


Je dobré vedieť, že každá inteligencia, s ktorou hodláme interagovať, si nás vopred dobre preverí. A okrem démonov, ktorí však k tomu majú svoje dôvody, s magorom, ktorý svoju myseľ a jej emócie ovláda len sem-tam, pozitívne inteligencie jednoducho komunikovať nebudú. Jednoduchou a zároveň zložitou cestou k vyriešeniu uvedeného problému je nácvik
koncentrácie a metapozjorovateľa. Jednoduché je to preto, lebo k tejto téme v dnešnej dobe existuje množstvo zverejnených materiálov, a zložité preto, že to vyžaduje odhodlanie, nasadenie a vytrvanie. Avšak, ako hovorieval F. BARDON, bez práce žiadne koláče…


K interakcii s duchom čiernej diery mne osobne nanajvýš funguje šamanský spôsob prevádzania mágie. Ako sa hovorí, pohybové meditácie sú jedny z najúčinnejších, a tak, ako ma to naučili na univerzite
profesora HARNERA: pohybovaním sa po izbe si takzvane vytancujem silové zviera alebo duchov viacerých, a to súčasne chrastením a spevom piesni duchov, ktorým v juhoamerickej oblasti hovoria icaros.

Tie moje ikaros ma počas rokov praxe naučili duchovia slovenských lesov, a tak môžem ich silu a schopnosti využívať aj bez toho, aby som ich kontaktoval. Stačí sa uviesť do tranzu prostredníctvom toho-ktorého ikaro, a je dané…

  


Následne dostávam silné
vízie, pričom postojačky balansujem tak, aby som nespadol na podlahu. Keď už trans neudržím, ľahnem si alebo sadnem tak, aby som na fyzické telo mohol zabudnúť, a buď mentálne alebo astrálne vycestujem za svojim silovým zvieraťom do Dolného sveta, pričom sa mi ale už stáva, že nikam cestovať nemusím, pretože duch ma očakáva už priamo v Strednom svete, dokonca často povedľa môjho odloženého hmotného tela. Tejto zóne astrálni cestovatelia hovoria pláň reálneho času, čo znamená, že sa jedna o nadzemskú zónu – Astrál – zrkadliaci fyzický vesmír.

Cesta pokračuje tak, že Silové zviera ma odvedie k učiteľovi z Horného sveta alebo aj nie, pričom vtedy ma k duchovi čiernej diery odvedie osobne. Keďže duch na celú cestu dozerá, nič vážnejšieho mi nehrozí. Bežní mágovia však naproti tomu častejšie cestujú bez ducha-spojenca. Čo je výhodnejšie, to už nechávam na každého praktikanta, aby si to vyskúšal a vyhodnotil osobne. Každému vyhovuje niečo iné.

No šamanská cesta sa dá robiť aj výhradne iným, meditatívnym spôsobom: zaujmem pozíciu pre hlbokú meditáciu a vizualizujem buď astrálny chrám, posvätnú záhradu alebo magický les. Vizualizujem dovtedy, dokiaľ neucítim, že sa buď astrálne oddeľujem od tela alebo dovtedy, dokiaľ aktívna myseľ neprejde do receptívnej, teda pasívnej. Tomuto hovorím imaginácia alebo tvorba vízií.

Potom čakám, čo sa bude diať ďalej. Ak sa mi podarí vo vízii alebo v mentálnej či astrálnej projekcii  ocitnúť v chráme, záhrade alebo v magickom lese, privolám si ducha-spojenca, ktorý ma do cieľovej destinácie odvedie priamo alebo ma odvedie k môjmu učiteľovi z Horného sveta, ktorý stretnutie s duchom môjho zámeru zabezpečí už po svojej línii. Vtedy všetko zvykne klapnúť par excellence!  

Z praxe viem, že niekedy vízia ostáva dvojrozmernou, pričom vtedy sa ju snažím technikami k tomu určenými strojrozmerniť. Ak to nastane, je už len krôčik k mentálnej alebo v lepšom prípade astrálnej projekcii. Ak sa projekcia nepodarí, ostávam pri imaginácii, pričom vôľou opatrne tak, aby som z tranzu nevypadol, vizualizáciou (vôľou) korigujem receptívnu myseľ, aby sa uberala v zmysle zámeru a nezačala fabulovať.

Cieľová destinácia – duch – sa napokon môže objaviť aj v dvojrozmernej vízii, pričom ho môžme vnímať buď jedným zmyslovým kanálom alebo kombináciou viacerých, čo je najideálnejší spôsob, ktorý už však vyžaduje značnú prax. Ide o vnímanie vizuálne, sluchové a hmatové zároveň. Imaginácia (produkovanie vízií), či už dvojrozmerná alebo trojrozmerná, predstavuje u mágov, ak sa zrovna mentálne alebo astrálne neprojektujú, najpoužívanejšiu formu prevádzanie mágie. 

Kontakt astrálnou projekciou je taktiež relatívne jednoduchý:


Astrálna cesta


Robievam to následovne: Vyprojektujem sa z tela tak, aby som sa náhodou nezatúlal do Astrálu mimo zónu reálneho času, pretože vtedy by som sa dostal mimo kópiu fyzického vesmíru a čiernu dieru by som už nenašiel. pokiaľ sa také niečo prihodí, je potrebné sa vrátiť späť do fyzického tela a pokúsiť sa exteriorizovať ešte raz. Je totiž len veľmi malá šanca, že sa vám z abstraktného astrálu podarí dostať naspäť do zóny reálneho času bez toho, aby vás to nevtiahlo späť do hmotnej schránky.

Následne opatrne, aby som nenabral až príliš vysokú rýchlosť, čo by ma opäť mohlo katapultovať do nefyzického astrálu, podľa predom naštudovanej astronomickej mapy letím šikmo hore do Vesmíru, a tam, vo výške cca. 400 km nad zemským povrchom, sa zorientujem podľa súhvezdí. Keď dokážem určiť správne súradnice, vyštartujem nadsvetelnou rýchlosťou k objektu záujmu.

Mnohokrát sa mi však stalo, že som jednoducho zablúdil a musel som sa vrátiť späť do tela. No niekedy ma to aj napriek mojej opatrnosti hodilo do Astrálu mimo reálny čas, a tak aby som vydarenú exteriorizáciu astrálneho tela využil, som svoje cestovné zámery musel pozmeniť…

Pokiaľ všetko prebieha dobre, môžem konečne zakotviť u čiernej diery v takej vzdialenosti, ktorá sa mi v tom momente zdá bezpečná, aj keby mi nič vážnejšie hroziť nemalo, no je to predsa len teória. Potom začnem vyvolávať inteligenciu, ktorej čierna diera je priamym domovom. Nie teda egregora, hoci sa nezriedka stáva, že sa ohlási práve ten.

V prípade akéhokoľvek podozrenia je nutné skúsenosti a techniky, ako zjaveného ducha identifikovať. Práve kvôli týmto rôznym nepredvídaným okolnostiam je lepšie cestovať šamansky, čo obnáša, ako som už zmienil, spoločnosť vo forme ducha-spolucestovateľa. Teoreticky povedané, ide o prepojenie astrálneho cestovania so šamanskou mágiou, pričom jedno nevylučuje druhé, ale naopak: ak niekto ovláda šamanský spôsob cestovania, teda len so spojencom, môže to využívať pri každej exteriorizácii astrálneho tela. Záleží už len na zámere, pretože nie ku každej ceste je vhodne duchov prizývať, aby sme ich až príliš nezaťažovali nepodstatnými záležitosťami!

Poďme však ku komunikácii s uvedenými transempirickými entitami:


Komunikácia s duchmi


Tu je to skutočne zložité, a pokiaľ nemáš sprievodcu, ktorý sa vyzná, môže s Tebou rozhovor započať hocijaký duch, ktorý sa za ducha napríklad pulzaru bude vydávať. Spomenul som to vyššie, že celkom pokojne môže ísť aj o egregora…

Tiež však môže nastať situácia, kedy sa skutočne nakontaktuješ na zdroj spomínanej inteligencie, no dorozumievací jazyk bude pre Teba absolútne nedešifrovateľný!

V mojom prípade, vďaka šamanskému výcviku, aj keď do oblastí fyzického vesmíru vyrazím sám bez sprievodcu a ocitnem sa zoči-voči neznámej bytosti, s ktorou sa dorozumieť neviem, začnem volať o pomoc svojich duchov, a stáva sa, že celkom rýchlo sa skutočne nejaký objavy. Pritom jeho prítomnosť zaznamenám napríklad len hlasom. No potom sa zázračne všetko rozbehne tak, ako som si to želal, hoci sa môže stať aj to, že vás sprievodca vyzve, aby ste urobili čelom-vzad, a pobrali sa bez hlbšieho vysvetlenia príčiny nazad do tela…  

Táto situácia však v žiadnom prípade nekopíruje tú, kedy sa napríklad v Astrály stretne černoch z Ugandy a komunikuje s Číňanom rôznymi jazykmi, ktoré sa však do reči prijímajúceho prekladajú automaticky – teda Uganďan to, čo hovorí Číňan, počuje vo vlastnom jazyku a opačne to platí taktiež.

V prípade, ktorý som mal na mysli, ide o to, že pokiaľ sa stretnem s inteligenciou skutočne od tej ľudskej vzdialenej obrazne aj doslovne povedané na svetelné roky, a teda sa nejedná ani o Astrál čoby súčasť obslužného systému planéty Zem a jej ľudskej populácie, môže ísť o problém nie jazykový ale doslovne významovo-inteligenčný, kedy dotyčná entita vníma Univerzum v úplne iných, nám doteraz neznámych, pojmoch. Vtedy nám niekedy nepomôže ani duch-sprievodca. 

Potom, stalo sa mi, že som sa do kontaktu s predmetnou inteligenciou dostal, pričom v komunikácii s ňou sa mi vynikajúco darilo, hoci som žiadneho ducha-sprievodcu pri sebe namal. Mal som však silný dojem, ktorý sa ale rozvinul až po navrátení sa do tela, že išlo o buď dajakú špeciálnu súčasť ducha, ktorého som navštívil alebo sa tam objavila inteligencia, o ktorej som nevedel, a ktorá mi ten rozhovor sprostredkovala spôsobom, že komunikácia vlastne prebiehala akoby len s ňou. Neviem ako to bolo, ale tá vľúdnosť, pokoj a láskyplnosť naznačovali niečo skvelé – anjelské…

V mnohých podobných situáciách nám veľmi často okrem iných duchov napomáhajú naše vyššie Ja, ktoré každú projekciu alebo inú okultnú činnosť veľmi pozorne sledujú. V súvislosti s tým je zaujímavé, že pokiaľ v prípade kolízie alebo nehody o pomoc doslovne nepožiadame, vyššie Ja, ale ani iné transempirické inteligencie, nám samé od seba nepomôžu, a to aj keby sme sa ocitli v život „ohrozujúcej“ situácii!

V skutočnosti však pri reálnom ohrození života by určite zasiahli, no nie, keď si to tzv. ohrozenie vycuciame z prsta my. A to teraz myslím ani nie tak na astrálne projekcie, ako predovšetkým na prevádzanie mágie, a udalosti prebiehajúce v bežnom fyzickom živote.


Musím tiež priznať, že nie vždy sa cesta za super-mocnými duchmi objektov fyzického Univerza podarila tak, ako som očakával. Preto je najlepšie nemať očakávania žiadne. Tie sa totiž zvyknú pri miernom zakolísaní alebo úplnom momentovom výpadku analytickej mysle – bdelosti – ihneď zmeniť na fabulácie, ktoré ak sa primiešajú k objektívnemu astrálu zóny reálneho času, vedia z neho urobiť úlet do subjektívneho astrálu vlastných fantázií tak, ako to býva napríklad pri bežnom alebo lucidnom snení. Ako som už spomenul, v horšom prípade sa do astrálu reálneho času navrátiť nedokážeš, a hodí Ťa to buď do spánku alebo pokiaľ si ešte akú-takú bdelosť udržíš, zažiješ neodvratnú cestu späť do fyzického tela.


Ešte je veľmi dôležité poznamenať, že transcendentálne príbehy, ktoré zažívame v zmenených stavoch vedomia, nie je možné previesť do reči, ktorá je uspôsobená popisu trojrozmernej gravitačnej reality, ktorej myseľ si častokrát myslí, že všetko má svoju racionálnu podstatu a teda všetko to, čo nazývame transempíriou, sa musí vtesnať do mantinelov fyziky, ktorá tvorí architektúru toho „objektívneho“.

No netvorí. To racionálne, týkajúce sa trojrozmernej reality, môže popísať len myseľ, ktorej podstata z predmetnej racionality vychádza, a teda akákoľvek iná racionalita je pre ňu doslovne tabu. A práve to potvrdzuje predpoklad, ktorý vyslovujú niektorí súčasní špičkoví vedci (nie pavedci), že v štruktúre energií a hmoty sa Stvoriteľ nachádzať nemôže, nakoľko On tú štruktúru vymyslel, a je len logické, že sa nachádza mimo ňu! A ak dajako interaguje, tak len prostredníctvom duchovných a metafyzických zákonov, ktoré k tomuto účelu ako pre Seba tak pre všetkých obyvateľov svetov odlúčenosti vytvoril.

Stvoriteľ svoje vlastné zákony neporušuje a preto do toho, čo sa nám naším zapríčinením deje, nezasahuje!    

A naďalej platí, že najlepším spôsobom, ako získať dôkaz o existencii nemožného je, zažiť to na vlastnej koži. Bodka. 


A čo som stykom s uvedenými duchmi dosiahol?

Títo extrémne mocní duchovia – mnohokrát stačil len kontakt bez toho, aby som ich vnímal či prehodil s nimi čo len slovo – ma vyviedli z mnohých životných problémov, ktoré ma v danej dobe trápili. Pomohli mi dostať sa aj z problematických ochorení, a zároveň som od nich dostal to najcennejšie, čo som dostať mohol, – dary – , ktoré môžem slobodne využívať ako ku prospechu seba tak iných. Stačí len chcieť…

Avšak tých benefitov, ktoré sa tykajú dokonca aj mágie samotnej či duchovného zrenia, je omnoho viac, a nemá význam sa o nich tu zmieňovať, nakoľko ide o osobné záležitosti. Zároveň sa to však môže týkať každého jedného, kto sa na túto cestu podujať odváži…  


Kvazar – láska nebeská?


Relatívne v najbližšom období plánujem navštíviť ešte nedávno najzáhadnejší objekt, aký sa vôbec vo viditeľnom vesmíre vyskytoval, ktorým je tzv. kvazar. Pokiaľ sme ešte neboli tak dokonale vybavení technikou, považovali sme kvazary za extrémne jasné hviezdy. No po čase sa ukázalo, že sa jedná o veľmi mladé galaxie (!), ktoré vplyvom obrích čiernych dier uprostred, poháňajúce každú jednu galaxiu, emitujú toľko fotónov, že ich jas predčil dokonca aj veľmi jasné a relatívne blízke hviezdy, nachádzajúce sa v našej vlastnej galaxii. A to pritom kvazary sa od nás nachádzajú na mnoho miliárd svetelných rokov ďaleko!

Tato plánovaná cesta však isto bude svojim charakterom iná, nakoľko predsa len galaxia je galaxia, a kontaktovať ducha menom kvazar bude rock-end-roll par excellence. Však či vôbec, uvidím…   


Dá sa za spomínanými duchmi astrálne cestovať aj kolektívne?

Dá, ale len astrálne, mentálne by to totiž bolo obzvlášť náročné až nemožné. Osobne odporúčam tým, ktorí sa naučili bezproblémovo exteriorizovať, aby si kolektívnu astrálnu cestu vyskúšali. To všetkým zúčastneným dá ešte väčší „vedecký dôkaz“ o reálnosti celého procesu, hoci k tomu drvivej väčšine úspešných cestovateľov postačí aj astrálna projekcia sólo.

Robí sa to tak, že sa vopred dohodnete na čase a mieste stretnutia, ktoré by sa malo nachádzať v zóne reálneho času, ináč by s najväčšou pravdepodobnosťou k stretnutiu vôbec nedošlo. Dokonca niekedy sa dá s exteriorizáciou astrálneho dvojníka ako kópie fyzickej mysle, ktorá vždy a za každých okolností ostáva vo fyzickom tele, pomôcť niekomu, komu sa akurát vystúpiť z tela nedarí.

No neodporúčam cestovať v spoločenstve viac ako troch osôb, pretože potom často vznikajú rôzne problémy mentálneho charakteru, a zámer sa vie veľmi rýchlo ako hmla rozplynúť do neúspechu. Podotýkam, že každý v tíme musí byť v dobrej psychickej vybavenosti, a každý člen musí spĺňať to minimum, ktoré sa k astrálnej projekcii vyžaduje…


Niektorí sa ešte pýtajú, či sa k uvedenému zámeru dá použiť
lucidné snívanie

Dá aj nedá.

Dá sa preto, lebo prostredníctvom neho sa môžme dostať do astrálnej projekcie alebo OBE, čo je výraz, ktorý sa často používa pre projektovanie sa v spomínanom reálnom čase.

Nedá preto, lebo aj bdelé snívanie je len snívaním, u ktorého realitu netvorí Stvoriteľ, ale snívajúceho podvedomie a nadvedomie, hoci aj tu sa jedná o reálny astrál.

Keď už sme u techník na astrálnu projekciu, k tej sa veľmi dobre dá použiť spánková paralýza či obyčajná vizualizácie (predstavovanie si svojou vôľou), ktorá najprv prechádza do imaginácie (obrazotvornosť už mysle receptívnej), a následne, keď sa vízia strojrozmerní, môže ľahko prerásť do exteriorizácie.


Aký je rozdiel medzi projekciou mentálnou a astrálnou?

Rozdiel je obrazne povedaný taký, aký je rozdiel medzi milovaním sa v potápačskom obleku a bez neho. Mentálna projekcia je síce relatívne oveľa ľahšie dosažiteľná, ale o to menej „fyzická“, a praktizujúci musí mať „nalietané veľa kilometrov“, aby zážitkom uveril a neprehlušil ich vlastnými myšlienkovými fantáziami.

Totiž, ak si racionálna myseľ, ktorá sa projekcie vždy účastní, nevie niečo zmysluplne tak, ako je to naučená, vyložiť, má tendenciu fabulovať. A to býva najväčší kameň úrazu nielen mentálneho a astrálneho cestovania, ale aj mágie samotnej.
2. Máj (Streda) 2018


Pre záujemcov o mágiu odporúčam ešte články: 

Ako vykonávať mágiu tak, aby aj fungovala
 
Ako vykonávať mágiu tak, aby aj fungovala II

a samozrejme aj články iné, najlepšie zhrnuté v Zlatom kľúči.                     

V prípade získania nových transempírií môže byť text o ne doplnený…

 

Artemius

Red circle and pentagram on a black background

Comments are closed.